Citoslovcia (interjekcie)
Sú to neplnovýznamové a neohybné slová. Nemenia svoj gramatický tvar a nie sú vetnými členmi, ale – niekedy môžu vystupovať
Príslovky (adverbiá)
Sú to plnovýznamové, ale neohybné slová, ktoré pomenúvajú okolnosti a vlastnosti deja. Keďže sú neohybné, nedajú sa skloňovať ani časovať,
Predložky (prepozície)
Sú neplnovýznamové a neohybné slová, nemajú vetnočlenskú platnosť a nemenia svoj gramatický tvar. Predložky vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami /slovami/. Predložky stoja pred
Častice (partikuly)
Sú to neplnovýznamové a neohybné slová, ktorými vyjadrujeme osobný postoj k výpovedi. Nie sú vetnými členmi a nedokážu zmeniť svoj gramatický
Spojky (konjunkcie)
Sú neplnovýznamové a neohybné slová, nemajú vetnočlenskú platnosť a nemenia svoj gramatický tvar. Delia sa na: a, priraďovacie – spájajú
Slovesá (verbá)
Sú to plnovýznamové a ohybné slová, ktoré pomenúvajú alebo vyjadrujú dej. Ohýbanie slovies sa označuje ako časovanie. Aj pre časovanie sú
Číslovky (numeráliá)
Sú to plnovýznamové a ohybné slová, ktoré označujú počet, poradie, násobok a členenie. Ohýbanie čísloviek sa označuje ako skloňovanie (aj číslovky majú
Zámená (pronominá)
Sú to plnovýznamové a ohybné slová, ktoré na osoby, zvieratá, veci, javy odkazujú alebo ukazujú. Zámená vo vetách/ výpovediach zastupujú iný
Prídavné mená (adjektíva)
Prídavné mená (adjektíva) Sú to plnovýznamové a ohybné slová, ktoré pomenúvajú vlastnosti a príslušnosť/ vlastnícke vzťahy. Keďže sú plnovýznamové, sú vetnými členmi
Podstatné mená (substantíva)
Podstatné mená (substantíva) Sú to plnovýznamové a ohybné slová, ktoré pomenúvajú osoby, veci, javy. Sú vetnými členmi – najčastejšie vo funkcii
