Sú to plnovýznamové, ale neohybné slová, ktoré pomenúvajú okolnosti a vlastnosti deja.
Keďže sú neohybné, nedajú sa skloňovať ani časovať, niektoré však môžeme stupňovať.
Keďže sú plnovýznamové, plnia funkciu vetných členov – najčastejšie vo funkcii príslovkového určenia.
Druhy prísloviek:
Podľa toho, akú okolnosť deja vyjadrujú, rozlišujeme príslovky:
- miesta (doma, vysoko – odpovedajú na otázky typu Kde? Kam? Odkiaľ?)
- času (neskoro, ráno, dnes – odpovedajú na otázky typu Kedy? Dokedy? Ako dlho?)
- spôsobu (rýchlo, smutne, po česky – odpovedajú na otázky typu Ako? Nakoľko? Do akej miery?)
- príčiny (omylom, bezdôvodne, právom – odpovedajú na otázky typu Prečo? Načo? Za akým účelom?)
(Osobitným druhom prísloviek sú obsahové (vetné) príslovky, napr. treba urobiť, neslobodno fajčiť, možno povedať. Sú to pôvodom a významom druhotné príslovky a väčšina z nich patrí svojím základným významom medzi príslovky spôsobu. Vo vete plnia spolu so slovesom funkciu zloženého vetného základu alebo zloženého prísudku.)
Stupňovanie prísloviek
Niektoré príslovky môžeme stupňovať = meniť mieru vlastnosti, ktorú vyjadrujú (ide o príslovky, ktoré sú odvodené od akostných prídavných mien).
Rozlišujeme tri stupne:
1. pozitív – základný stupeň, t. j. „pôvodná“ príslovka – napr. milo, rýchlo;
2. komparatív – druhý stupeň, porovnávací. Tvorí sa pridaním prípony –šie/ -ejšie k 1. stupňu (po odobratí gramatickej prípony): milšie = mil+šie, rýchlejšie = rýchl+ejšie;
3. superlatív – tretí stupeň, vyjadruje najvyššiu mieru. Tvorí sa pridaním predpony naj- k 2. stupňu: najmilšie = naj+milšie, najrýchlejšie = naj+rýchlejšie.
Nepravidelne sa stupňujú príslovky dobre, zle, pekne, veľmi, málo, veľa, ďaleko, skoro.
| Pozitív | komparatív | superlatív |
| Zle | horšie | najhoršie |
| Dobre | lepšie | najlepšie |
| Pekne | krajšie | najkrajšie |
| Veľmi | väčšmi | najväčšmi |
| Málo | menej | najmenej |
| Veľa | viac | najviac |
| Skoro | skoršie/ skorej | najskoršie/ najskorej |
| Ďaleko | ďalej | najďalej |
Pravopis prísloviek – spolu či osobitne?
Niektoré príslovky vznikli spojením viacerých slov (najčastejšie predložky a podstatného mena). Tieto príslovky zapisujeme spolu, oddelene alebo so spojovníkom:
– Písanie spolu: Spolu sa píšu príslovky, ktoré vznikli zo spojenia predložky (alebo iného slovného druhu) a podstatného mena: s-, na-, nad-, málo-, dolu-, a podobne + podstatné meno (Darí sa nám iba sčasti. Stál naprostriedku. Prišiel až nadránom.)
Spolu sa píšu aj niektoré príslovky, ktoré vznikli zložením z dvoch prísloviek (Stretáva ho dennodenne. Zriedkakedy prehovorí.)
– Písanie aj spolu, aj osobitne: Aj spolu, aj osobitne môžeme písať príslovky vyjadrujúce farbu a niektoré príslovky vyjadrujúce od akých čias veku (vzrastu). Uprednostňuje sa písanie spolu (napr. Zafarbili to načerveno / na červeno. Od mlada/i / Odmlada/i ho pozná. Šikovný bol odmala / od mala).
– Písanie osobitne: Osobitne sa píšu príslovky vyjadrené slovesami hovorenia: hovoriť, rozprávať, písať, poznačiť si, zaznamenať, spájajú sa vždy s predložkou „po“ (hovoriť po francúzsky, učiť sa po rusky).
Písanie prísloviek so spojovníkom
So spojovníkom sa píšu príslovky typu široko-ďaleko, zôkol-vôkol, sem-tam, hore-dole, chtiac-nechtiac, zoči-voči, voľky-nevoľky, krížom-krážom, raz-dva.
Zmena spoluhlásky Z na S
Pri príslovkách, ktoré vznikli z predložkových spojení, sa predložka „z“ mení na predponu „s“, ak sa predložka napája na neznelú spoluhlásku (sčasti, sťažka).
Pri spojení so znelou alebo zvučnou spoluhláskou sa „z“ nemení (zdola, zhora, zvečera).
Príslovky a iné slovné druhy
Príslovky a predložky
Slová okolo, vedľa, dole, poniže a pod. sa môžu stať príslovkami aj predložkami. Ako príslovky stoja samostatne a vo vete rozvíjajú prísudok, ako predložky stoja pred ohybným slovným druhom a neviažu sa s prísudkom vety, napr.:
Bežal okolo. Okolo = príslovka;
Bežal okolo mňa. Okolo = predložka.
Príslovky a častice
Slová dobre, skôr, veľmi a pod. sa môžu stať príslovkami aj časticami. Ako príslovky stoja samostatne a vo vete rozvíjajú prísudok, ako častice hodnotia výpoveď a neviažu sa s prísudkom vety. Ak sú uvádzacími časticami, sú oddelené čiarkou. Napr.:
Bolo mi dobre. Prídem skôr. Dobre, skôr = príslovky.
Dobre, nezabudnem. Je skôr zelená ako modrá. Dobre, skôr = častice).
Príslovky a citoslovcia
Niektoré slová sa môžu stať príslovkami aj citoslovcami. Ako citoslovcia sa neviažu s prísudkom vety a od ostatnej časti vety sú oddelené čiarkou, napr.:
Výborne sa mu darí. Výborne = príslovka.
Výborne, tak to má byť. Výborne = citoslovce).
