Sú neplnovýznamové a neohybné slová, nemajú vetnočlenskú platnosť a nemenia svoj gramatický tvar.
Predložky vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami /slovami/.
Predložky stoja pred podstatnými menami, zámenami a číslovkami. Pomáhajú im vyjadrovať rozličné vzťahy: do práce, za námestím, pred nami.
Predložky rozdeľujeme na prvotné a druhotné.
Prvotné predložky sa podľa zloženia členia na:
– jednoduché– bez, cez, do, k, medzi, na, o, od, okrem, po, pod, pre, pred, pri, proti, s, so, u, z, zo, v;
– zložené – popod, ponad, popri, spopod, sponad, spoza.
Druhotné predložky vznikli z iných slovných druhov:
– podstatných mien – vďaka, vinou, zásluhou, v záujme, vzhľadom na;
– prísloviek – blízko, mimo, povyše, okolo;
– slovies – začínajúc, končiac, v porovnaní s.
Väzba s pádom
Predložky rozlišujeme aj podľa toho, s akými pádmi sa spájajú, napr.:
G – bez, do, od, u, z, zo, spod, sponad, spomedzi, prostred, podľa, niže, vrátane…
D – k, ku, proti, naproti, voči, kvôli, napriek…
A – cez, pre, na, nad, medzi, pod, o , v…
L – pri, popri, o, v, na, po…
I – s, so, za, medzi, pod, pred, nad…
Väčšina predložiek sa spája iba s jedným pádom (napr. s – inštrumentál, pri – lokál). Niektoré sa však môžu spájať s viacerými pádmi, napr.:
– za (za svitania – genitív, za vlasť – akuzatív, za domom – inštrumentál);
– na (na priateľa – akuzatív, na koni – lokál). S týmito dvoma pádmi sa spájajú aj predložky o, po, v;
– pod (pod strom – akuzatív, pod stromom – inštrumentál). S rovnakými dvoma pádmi sa spájajú aj predložky nad, pred, medzi.
Vokalizácia predložiek
Kvôli výslovnosti niekedy neslabičné predložky s, z, v, k priberajú samohlásku -o alebo –u, a to pred slovom, ktoré má v prvej slabike rovnakú alebo výslovnostne podobnú spoluhlásku ako má predložka: so sestrou, zo zeme, vo vani, ku knihe, ku garáži, zo školy…
Tento jav sa nazýva vokalizácia predložiek (po latinsky: samohláska = vokál).
Výslovnosť: so /zo/ sestrou, ku /gu/ knihe, ku /gu/ kabátu, so /zo/ ženou.
Zriedkavejšie sa vokalizujú predložky nad, pod, pred, od: odo mňa, podo mňa.
Pred tvarmi zámena ja sa predložky vždy vokalizujú: bezo mňa, nado mnou, zo mňa, vo mne.
Poznámka: Pri spojení predložky s osobným zámenom nenastáva vo výslovnosti spodobovanie (vyslovujeme [s ním], nie [z ním]).
