Sú to plnovýznamové a ohybné slová, ktoré na osoby, zvieratá, veci, javy odkazujú alebo ukazujú.

Zámená vo vetách/ výpovediach zastupujú iný slovný druh, najčastejšie podstatné mená (žiačka číta – ona číta) a prídavné mená (ona je šikovná – ona je taká), číslovky (trikrát – toľkokrát), príslovky (urobte to dôsledne – urobte to takto). Rovnako ako slová, ktoré zastupujú alebo na ne odkazujú, sú aj zámená vetnými členmi:

– žiačka číta – ona číta = žiačka, ona sú vo vetách podmetmi,

– urobte to dôsledne – urobte to takto = dôsledne, takto sú vo vetách príslovkovým určením spôsobu.

Spisovná slovenčina nemá zámená, ktoré by dokázali zastupovať slovesá.

Ohýbanie zámen sa označuje ako skloňovanie. V prípade, že je zámeno ohybné, je jeho základným tvarom nominatív singuláru (prvý pád jednotného čísla).

Druhy zámen

Podľa predmetu pomenovania delíme zámená na:

I. určité

1. osobné a) základné (ja, ty my…),

b) privlastňovacie (môj, tvoj, váš…);

2. ukazovacie (ten, taký, takto…);

3. zvratné a) základné (sa, seba, sebou…),

b) privlastňovacie (svoja…);

4. vymedzovacie (iný, každý, všetci, taký istý, žiaden, nikto…);

5. opytovacie (kto? aký? ktorý? čí?)

Opytovacie zámená sa používajú aj pri spájaní viet – vtedy sa označujú ako vzťažné slová (niekedy sa používa označenie vzťažné zámená). Napr.: Neviem, kedy prídem.

II. neurčité (nejaká, niektorý, akýsi, voľačo, dakto, hocičo).

Poznámka:

Základné zvratné zámeno sa (si) odkazuje na osobu alebo vec, ktorá je vo vete podmetom. Vtedy je možné nahradiť ho dlhším tvarom zámena seba, sebe alebo svoj, svoja, svoje, bez toho, aby sa význam vety zmenil alebo stratil (napr.: porezať sa = porezať seba, kúpiť si = kúpiť sebe). Ak však takáto zmena nemá význam, nedá sa urobiť, nejde o zvratné zámeno, ale o tzv. gramatické slovo (morfému). Tá je súčasťou gramatického tvaru niektorých slovies (pýtať sa neznamená pýtať seba, svietiť sa nie je svietiť seba a pod.).

Gramatické kategórie zámen

Rozlišujeme zámená:

1. neohybné (jej, ich, kam, takto, niekde…)

2. ohybné (ja, ty, on, kto, nejaký, akýkoľvek…)

a ešte

1. rodové (dá sa pri nich určiť kategória rodu, napr. on, naše…),

2. bezrodové (bez vyjadrenia kategórie rodu – používajú sa pri osobách ktoréhokoľvek rodu, napr. ja, ty, my, vy, kto, čo).

Pravopis a gramatické tvary zámen

• Písanie i/y: my (N plurálu – my prídeme), ale mi (D singuláru zámena ja – podaj mi).
• Prípona -i/-í: používa sa pri odkazovaní na životné podstatné mená muž. rodu alebo „zmiešané“ (Prišli sami = chlapci, ale aj rodičia prišli sami bez detí.)
• Prípona –y/ý: Ostali doma samy (ženy, deti, zvieratá…)
• Privlastňovacie osobné zámená sa skloňujú podľa vzoru môj.
• Zámená sa skloňujú aj podľa vzorov pekný, cudzí. (Žiadny strach. Niektorí sa nezúčastnili. Ktorý pretekár dobehol prvý?)
• Výnimkou z pravidla o rytmickom krátení sú tvary neurčitých zámen s časticami nie-, bár-, bárs-, bohvie-, čertvie-, ktovie-, neviem-, napr. niekým, niečím; niečí, niečia, niečie, niečieho, niečiemu, niečím, niečiu, niečích, niečími, bárčím, bárským, bohviekým, čertviečím, ktoviekým, neviemčia, neviemčiu, neviemčie.
• Niektoré zámená majú krátke a dlhé tvary (jeho – ho).
• Pri zámene ON sa tieto tvary používajú na rozlíšenie odkazov na životné alebo neživotné podstatné mená. (Myslel na otca. = Myslel naňho. Spomínal na svoje detstvo. = Spomínal naň.)
• Pri ostatných zámenách slúži dlhý tvar často na zdôraznenie tohto slova vo výpovedi: Počkaj ho. Jeho počkaj. Vydám sa zaňho. Vydám sa za neho. Posaď sa za stôl. = Sadni si zaň.
• Niektoré tvary osobných zámen sa píšu spolu s predložkou: naň – naňho (ale: na neho), podeň – pod neho, zaň – zaňho – za neho, doň – doňho – do neho.
• V zámenách Ty, Tvoj, Vy, Váš sa na znak úcty píše veľké začiatočné písmeno:
  • v úradných a súkromných listoch (aj v e-mailoch): Všetko najlepšie k Tvojim narodeninám. Reagujem na Váš inzerát.
  • v oficiálnych listoch v akademických tituloch a osloveniach; v panovníckych a šľachtických tituloch (Vaša Excelencia); v tituloch cirkevných hodnostárov (Vaša Eminencia).

(Tieto zámená však píšeme s malými písmenami v príhovoroch, receptoch, návodoch a pod.)