V slovenskej poézii sa sylabotonický (slabično-prízvučný) veršový systém presadzuje od poslednej tretiny 19. storočia. Jeho zavádzanie sa spája s vydaním almanachu NAPRED (1871) – almanach pripravili Koloman Banšell a Pavol Országh-Hviezdoslav.

V poézii sa odvtedy používa dodnes (popri voľnom verši).

Jeho rozhodujúcim prvkom je prízvuk

Pravidlá o prízvuku v slovenčine:

• V slovenčine má prízvuk pevné, ustálené miesto – signalizuje začiatok slova ako samostatnej jednotky.
• V našom jazyku je teda slovný prízvuk na prvej slabike.
• Ustálené miesto prízvuku spôsobuje, že v slovenčine sa kombinácia prízvučných a neprízvučných slabík obmedzila na tri možnosti kombinácií, na tri stopy: trochej, jamb a daktyl.
• Dvojslabičné slová tvoria trochejskú stopu: prízvuk je na prvej slabike (doma, lámať)
• Trojslabičné slová tvoria daktylské stopy: prízvuk je na prvej slabike, ďalšie dve sú neprízvučné (Košice, záhrada).
• Ak pred slovom stojí slabičná predložka (taká, v ktorej je samohláska), prechádza prízvuk na ňu: do školy, vo dverách. Vzniká slovný celok s daktylskou organizáciou.
• Ak tvoria slovný celok dve jednoslabičné slová, prízvuk je spravidla na prvom z nich.: ich deň, tvoj čas; a vzniká trochejská stopa.

V slovenčine existuje skupina jednoslabičných slov, ktoré bývajú neprízvučné. Sú to:

• jednoslabičné spojky, častice: a, i, aj, no, že, keď, veď, ak… atď.
• krátke tvary zámen a tvary slovesa byť: ma, ťa, sa, mi, ti, si, mu, ho, nás, vás, sme, ste, sú, bol, by – tieto slová vytvárajú slovné celky so susednými (najčastejšie predchádzajúcimi) slovami – preto sa označujú ako príklonky: neboj sa, vedel som.
• Štvorslabičné slová, slová s väčším počtom slabík aj 4 a viacslabičné slovné celky (predložka+slovo, slovo+príklonka) majú aj vedľajší prízvuk. Oproti hlavnému je slabší, ale pri stopovej organizácii verša sa vyznačuje rovnako.
• V štvorslabičných slovách je teda hlavný prízvuk na prvej slabike a okrem neho ešte vedľajší prízvuk na tretej slabike, v päťslabičných slovách a slovných celkoch je na štvrtej slabike a takéto slová a slovné celky tvoria dve stopy.

Základné znaky sylabotonického verša:

– rozhodujúci pre vznik rytmu verša je prízvuk,

– cieľ: pravidelnosť rozmiestnenia prízvukov – pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík,

– jednotlivé „sekvencie“ tohto opakovania sa označujú stopy,

– základné stopy, ktoré sa v sylabotonickom verši využívajú sú: daktyl, trochej, jamb,

– pri označení schémy verša sa na označenie prízvučnej slabiky používa znak – (pomlčka), na označenie neprízvučnej slabiky znak U,

– ich pravidelné rozmiestnenie vytvára takéto zoskupenia – stopy (ak nepočujete rozdielny rytmus verša, skúste ho čítať nahlas):

1. daktyl: – U U, t. j. 3 slabiky – prvá je prízvučná, ďalšie dve neprízvučné;

Pr. Zuzanka Hraškuľča: púpavka, žubrienka (P. Országh Hviezdoslav)

– U U – U  U – U U – U U

1. trochej: – U, t. j. 2 slabiky – prvá je prízvučná, druhá neprízvučná;

Pr. Chladný dáždik prší prší (I. Krasko)

– U – U – U – U

1. jamb: U – , t. j. 2 slabiky – prvá je neprízvučná, druhá prízvučná.

Pr. Už nad vodami ranné vetry viali

U – U – U – U – U – U

Hranica stopy sa môže, ale nemusí prekrývať s hranicou slova.

• Keďže v slovenčine sa nachádza prízvuk na prvej slabike slova alebo slovného celku, prirodzenými stopami sú pre slovenský jazyk trochej a daktyl.
• Jamb, ktorý začína neprízvučnou slabikou, sa preto tvorí zvláštnejším postupom:

Jambická stopa – jambické metrum sa zvyčajne dosahuje tak, že sa na začiatok trochejského verša kladú neprízvučné jednoslabičné slová. Toto jednoslabičné neprízvučné slovo na začiatku verša sa označuje ako predrážka (anakrúza). Trochej s predrážkou je náhradou jambu.

Pr. Už nad vodami ranné vetry viali

U – U – U – U – U – U

(počuť spomalenie a „vznešenejšie“ znenie?)

• Jambický rytmus (t.j. zvukové znenie verša ako pri jambe) sa dá dosiahnuť ešte jedným spôsobom: keď bude na začiatku verša jedna daktylská stopa a zvyšok budú opäť trocheje:

Poprší chladný dáždik

– U U/ – U/ – U

Ďalšie príklady:

trochejský verš –

Trochej zvoní ako sklená hrana,
– U / – U /- U/ – U / – U

šumí hladko ako voda riečna.
Mne je milšia búra rozihraná,
divou stepou jazda nebezpečná …

(Svetozár Hurban Vajanský)

daktylský verš –

Démon kýs ´ škaredý, chvost vlečúc po zemi,

– U U / – U U / – – U / – U U

ku mne sa priplazil, do ucha šepce mi.

– U U / – U U / – U U / – U U

Noc bola hlboká, svetlá už nepláli:

plamenný zrak jeho vo tvár mi okáli.

daktylo- trochejský verš (teda daktyl v kombinácii s trochejom) –

Pokojný večer na vŕšky padal,

– U U / – U / – U U / – U

na sivé polia.

– U U/ – U

(Ivan Krasko)