Slovenská literatúra – poézia
Autor – dielo Čas vzniku Umelecký smer Charakteristika
H. Gavlovič: Valaská škola – mravúv stodola | 18. storočie | barok | – 21 biblických pastierskych príbehov – „nót“ – dvanásťveršové strofy – súhrn ponaučení a praktických rád pre každodenný život – sylabický veršový systém – západoslovenský variant predspisovnej slovenčiny (bohemizovaná slovenčina?) |
J. Kollár: Předzpěv zo Slávy dcery | zač. 19. st. | klasicizmus/ preromantizmus | Bás. skladba – 6 častí: Predspev (Předzpěv) a 5 spevov (každý pomenovaný podľa rieky/riek): 1. Sála, 2. Labe, Rén, Vltava 3. Dunaj 4. Lethe 5. Acheron – Predspev: elégia (časomerný verš, elegické distichon) – Spevy: zo „zneliek“ (= sonetov), sylabotonický verš. Žalospev nad národom, láska k žene (Mína) a vlasti. |
S. Chalupka: Mor ho! | cca pol. 19. st. | romantizmus | Hrdinská epická báseň – historický námet – sylabický verš – kolektívny hrdina – príbeh: na územie dnešného Slovenska vpadne „rímsky cár“. S jeho vojskom bojujú Slovania, ktorí napokon podľahnú presile, stávajú sa však morálnymi víťazmi. |
A. Sládkovič: Marína | cca pol. 19. st. | romantizmus | Lyrická ľúbostná skladba (reflexívno – ľúbostná), láska k žene (Marína) a vlasti – tentoraz prepojené, sylabický veršový systém – niekedy porušovanie pravidiel systému. |
J. Botto: Smrť Jánošíkova | cca pol. 19. st. | romantizmus | Lyricko-epická skladba, slabá dej. línia – zlapanie, väznenie a poprava Jánošíka. Kontrast: sloboda – väzenie. Vyjadrenie názorov štúr. generácie po revolúcii 1848/49. Predspev + 9 spevov (posledný je alegorický – posmrtná svadba Jánošíka s kráľovnou víl). Historický námet – sylabický verš. |
J. Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko | cca pol. 19. st. | romantizmus | Romantická balada – rozprávkový motív zakliatej panny spojený s alegóriou zakliatosti Slovenska – romantický hrdina – autoštylizácia – sylabický verš. |
I. Krasko | zač. 20. st. | literárna moderna – symbolizmus | Vlastné meno autora: Ján Botto Dve bás. zbierky: Nox et solitudo, Verše, sylabotonický alebo voľný verš – symboly. Introspektívna poézia (zameraná dovnútra) – pochmúrne ladenie – osamelosť. |
J. Smrek | medzivojnové obdobie | vitalizmus, senzualizmus | Vlastné meno autora: Ján Čietek – vitalistická oslava života, životnej radosti – optimizmus – motívy ženy, mladosti, krásy – melodickosť veršov – dôležitá rola zmyslov (senzualizmus) – sylabotonický alebo voľný verš. |
R. Dilong | medzivojnové obdobie | katolícka moderna (+ vplyv avantgardných smerov) | Kňaz a mních – autor viac ako 100 diel – katolícka moderna – motívy viery, Boha, kňazstva, cesty, domova – spirituálne motívy, tradičné témy i formy – neskôr vplyv poetizmu, surrealizmu – senzualizmus – sylabotonický alebo voľný verš aj experiment. tvorba. |
M. Válek | lit. po r. 1945 | moderná slov. poézia | Debut zb.: Dotyky – ľúbostná aj existencialistická poézia, intímna aj reflexívna poézia – nepatetický jazyk – civilný výraz – socialistický svetonázor -známa báseň: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – zhudobnená napr.: Jesenná láska – sylabotonický alebo voľný verš. |
M. Rúfus | lit. po r. 1945 | moderná slov. poézia | Debut zb.: Až dozrieme – vplyv symbolizmu – sociálne cítenie – inšpirácia ľud. slovesnosťou – dôl.: životné a morálne hodnoty – kresťanské motívy a hodnoty – láska, pravda, krása, utrpenie – zmysel a podstata života – sylabotonický alebo voľný verš. |
| J. Urban | lit. po r. 1945 (aj po r. 1989) | moderná slov. poézia | Debut. zb.: Malý zúrivý Robinson – téma lásky, vzťahov – človek v súčasnom svete – civilný výraz – hra so slovami – irónia, skepsa – sylabotonický alebo voľný verš. |
Slovenská literatúra – próza
Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie | koniec 19. storočia | realizmus | 1. vlna slov. lit. realizmu – humoristicko-satirická poviedka – téma: úpadok zemianstva – dej: schudobnený zeman Aduš predáva jačmeň, ktorý nemá – čas a miesto: súčasnosť/ trh v Podhradí, Domanice, Kameňany – hl. postavy: zeman Aduš Domanický, obchodník Ondrej Tráva – vedľ. postavy: Adam a Eva (Adušovo služobníctvo), Juráň a Katrena (gazdovia). |
J. G. Tajovský: Maco Mlieč | zač. 20. storočia | realizmus | 2. vlna slov. lit. realizmu – sociálno-kritická poviedka -téma: životné podmienky chudobného človeka – príbeh: Macov život – čas a miesto: súčasnosť/ slov. dedina – hl. postava: Maco Mlieč – vedľ. postavy: rozprávač, gazda. |
Timrava: Ťapákovci | zač. 20. storočia | realizmus | 2. vlna slov. lit. realizmu – satirická kritická novela téma: zaostalosť ľudí a ich neschopnosť zmeniť spôsob doterajšieho života – príbeh: vzťahy v rodine Ťapákovcov – čas a miesto: súčasnosť/ slov. dedina – hl. postavy: Anča (zmija), Iľa (kráľovná) – vedľ. postavy: Paľo Ťapák + ďalší súrodenci s rodinami, Jano Fuzák, rechtor (=učiteľ) a rechtorka. |
M. Urban: Živý bič | medzivojnové obdobie | soc.-psych. realizmus | Sociálny román – sociálne diferencované vrstvy: „páni“ a „ľud“ – protivojnový r., vplyv expresionizmu – unanimizmus – Téma: dopad 1. sv. vojny na ľudí mimo front. línie – príbeh: notár znásilní Evu H., ktorá žiadala o pomoc, tehotná Eva spácha samovraždu, jej muž Adam sa pomstí – dve kompoz. časti: 1. Stratené ruky, 2. Adam Hlavaj – čas a miesto: 1. sv. vojna/ oravská dedina Ráztoky – hl. postavy: Eva Hlavajová, Adam Hlavaj, notár Okolický, Jano Kúrňava – vedľ. postavy: Koreňovci (Ondrej), Dominovci, Ilčíkovci (Štefan), ľud Ráztok (kol. hrdina). |
J. Cíger Hronský: Jozef Mak | medzivojnové obdobie | soc.-psych. realizmus | Sociálny a psychologický román – lyrizácia – téma: príbeh obyčajného dedinského človeka, jeho prežívanie – „človek – milión“ – príbeh: život „obyčajného“ Jozefa Maka – dôležitejší je vnútorný život postáv – char. je trpezlivosť a pokora – čas a miesto: 1. sv. vojna (aj pred a po), slov. dedina neďaleko Brezna – hl. postavy: Jozef Mak, Jano Mak, Maruša Meľošová, Jula Petrisková – vedľ. postavy: Eva Makovka, Gregor Biaľoš, Hana Meľošová (krstná mama), August Kubanda. |
D. Chrobák: Drak sa vracia | medzivojnové obdobie | naturizmus | Románová novela, naturisticko – psychologická „rozprávka“ – téma – motto knihy: „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú lásku pre hrdinský rozprávku.“ – príbeh Martina Lepiša (Drak), outsidera, ktorý sa po rokoch opäť chce vrátiť do dediny a začleniť sa do jej kolektívu – čas a miesto: neurčený/ dedina a hory na Liptove – hl. postavy: Drak (Martin Lepiš Madlušovie), Eva Jariabková, Šimon Jariabek -vedľ. postavy: krčmár, pastier, „chlapi“. |
P. Jilemnický: O dvoch bratoch | lit. po r. 1945 | socialistický realizmus | Novela (sociálna, psychologická) – téma: nezhody dvoch bratov kvôli majetku – príbeh: návrat brata z mesta na dedinu, kde gazduje druhý brat – a obavy, že navrátený brat ho pripraví o gazdovstvo – čas a miesto: súčasnosť/ Kysuce – hl. postavy: Jozef a Vendel Haviarovci – vedľ. postavy: Haviarovci – rodičia, Tereza (Vendelova žena), Hana (Jozefova žena), deti Vendela a Jozefa. |
Bednár: Kolíska | lit. po r. 1945 | novátorské postupy (protiklad súdobého socialist. realizmu) | Novela – striedanie časových rovín – téma: dopad vojny a SNP na obyvateľov, dopad minulosti na neskoršie konanie ľudí – príbeh: vzťah Evy a Majerského a reakcia – výpoveď neskoršieho Evinho manžela v procese s Majerským – čas a miesto: počas SNP a politických procesov 50. rokov/ dedina Lieskov – hl. postavy: Zita Černeková, Mišo Černek, Majerský – vedľ. postavy: nemeckí vojaci, Evina matka. |
L. Mňačko: Ako chutí moc | lit. po r. 1945 | porušenie pravidiel soc. realizmu | Román – politický pamflet -príbeh: na pohrebe štátnika spomína jeho priateľ z mladosti na štátnikov život a zmenu osobnosti po nástupe k moci – téma: moc a jej vplyv na charakter človeka – čas a miesto: SNP, súčasnosť/ neurčené, pohrebná sieň – hl. postavy: fotograf Frank, štátnik (bez mena) – vedľ. postavy: Galovič (štátnikov politický sok). |
| D. Dušek: Kufor na sny | lit. po r. 1945 | moderná próza 20. storočia, odmietanie opisného realizmu | Zbierka poviedok – aj nesujetová próza – téma: rôzne témy – spol. je – dôraz na detail, drobnosti každodenného života – viac či menej fantazijné fiktívne príbehy, realistické príbehy – čas a miesto: neurčené (skôr súčasnosť, rôzne priestory). |
Slovenská a svetová literatúra – dráma
J. Palárik: Dobrodružstvo pri obžinkoch | 2. pol. 19. storočia | prechod od romantizmu k realizmu | Komédia (= veselohra) – zámena postáv – téma: potreba zmierenia/ zblíženia šľachty a ľudu, kritika odnárodňovania šľachty – príbeh: barón Kostrovický má od detstva dohodnutý sobáš s grófkou Hrabovskou. Prichádza na obžinky, ale aby ju spoznal, vymení si postavenie s Rohonom. Rovnako sa grófka vymení so spoločníčkou. Všetko sa vyjasní a každý má správneho partnera – čas a miesto: súčasnosť / kaštieľ grófky Hrabovskej – hl. postavy: Ľudovít Kostrovický, Eliza Hrabovská, Miluša Oriešková, inžinier Rohon – vedľ. postavy: učiteľ Orieška, komorná Capková, husár Pišta. |
J. G. Tajovský: Statky-zmätky | zač. 20. storočia | 2. vlna slov. lit. realizmu | Dráma (činohra) – téma: vzťah dvoch mladých ľudí, ktorí na nátlak okolia uzavrú manželstvo bez lásky s prísľubom majetku – príbeh: majetní, ale bezdetní Palčíkovci presvedčia prostredníctvom rodičov Zuzku a Ďura, aby sa vzali a nasťahovali k nim – v starobe sa o nich postarajú a Palčíkovci im nechajú svoj majetok. Manželstvo sa nevydarí, konflikty ostávajú – čas a miesto: súčasnosť/ slov. dedina – postavy: Zuzka a Ďuro Ľavkovci (Jano, Žofa, Ďuro), Kamenskí (Tomáš, Kata, Zuzka), Palčíkovci (Ondrej, Mara). |
I. Bukovčan: Kým kohút nezaspieva | lit. po r. 1945 | existencializmus | Dráma (činohra) – dodržané pravidlá klasickej drámy – 3 jednoty – téma: správanie ľudí v hraničnej situácii – príbeh: desať obyvateľov okupovaného mesta sa na 1 noc stávajú rukojemníkmi Nemcov, ktorí chcú pomstiť svojho vojaka zabitého bodnutím do chrbta – napokon majú potrestať len jedného z rukojemníkov, výber obete je na nich samých – čas a miesto: noc, november 1944/ okupované mesto – postavy: 10 ľudí rôzneho spol. postavenia (Terezčák, holič Uhrík, študenti Fanka a Ondrej, zverolekár Šustek, pôrodná babica, prostitútka Marika, neznámy tulák, pani lekárniková, učiteľ Tomko, miestny Nemec Fischl). |
| Lasica – J. Satinský: Soirèe | lit. po r. 1945 | absurdná dráma | Soirée – fr. večer, spoločenský večierok – nie je to klasická divadelná hra, ide o dramatický dialóg realizovaný ako kabaret (dialóg: Lasica – Satinský + moderátorka, recitácia, hudba) – prvky absurdnej drámy, dialógy založené na absurdite, slovnej hre, využíva sa irónia – spol. kritika – téma: nemá jednotnú tému – súbor rozhovorov o „každodenných“ veciach + paródia na Hamleta – čas a miesto: súčasnosť/ kabaret |
Sofokles: Antigona | starovek (5. st. p. n. l.) | grécka antická literatúra | Tragédia – verš. forma – téma: individuálna vzbura proti svetským zákonom, ktoré sú v rozpore s morálkou, „zákonmi božími“ – príbeh: vo vojne o Téby bojujú ako nepriatelia dvaja bratia Antigony. Kráľ zakáže pochovať Polyneika, kt. bojoval proti Tébam, jeho sestra Antigona ho napriek zákazu pochová, za čo ju kráľ potresce – čas a miesto: mýtická doba/ pred palácom v Tébach – postavy: Antigona, Kreon, Isména, Eurydika, Haimón, veštec Teiresias + chór. |
W. Shakespeare: Hamlet | zač. 17. storočia | renesancia | Tragédia – kombinácia verš – próza – téma: otázka pomsty a hľadanie zmyslu života; dá sa žiť spravodlivo v podlom svete? – príbeh: dánsky princ Hamlet zistí, že jeho otca – kráľa zavraždili, rozhodne sa odhaliť vraha a pomstiť sa – čas a miesto: 12. st. (?)/ hrad Elsinor, Dánsko – postavy: Hamlet, Claudius a Gertrúda, Polonius, Ofélia, Horatio (+ Rosencrantz, Guildenstern, členovia stráže, hrobári, Fortinbras, nórsky princ). |
Molière: Lakomec | 17. storočie | klasicizmus | Komédia – próza – typizovaná charakterová postava lakomca (Harpagon) – téma: peniaze a ľudské sebectvo – príbeh: lakomec Harpagon vyberie svojim deťom manželských partnerov, tí si chcú vybrať sami a z lásky – to sa podarí, keď „vymenia“ otcove peniaze za svoju voľnosť – čas a miesto: súčasnosť/ Paríž – meštiansky dom postavy: Harpagon, Kléant a Eliza, Mariana, Valér, Frozína. |
Svetová literatúra – próza
S. Puškin: Kapitánova dcéra | 1. pol. 19. st. | romantizmus | Romantická historická novela – téma: boj ľudu za slobodu + láska mladých ľudí – príbeh: mladý šľachtic Peter odchádza k vojenskému pluku, pevnosť prepadnú povstalci. Na úteku Peter zachráni Máriu a po komplikácii s jeho zadržaním napokon všetko dobre dopadne – čas a miesto: obd. sedliackeho povstania r. 1773/ Rusko, Belgorodská pevnosť – hl. postavy: Peter Andrejič Griňov (zároveň rozprávač), Mária Ivanovna, Pugačov (hist. postava) – vedľ. postavy: Andrej Petrovič Griňov, Avdoťja Vasilievna, Saveľjič, Alexej Ivanyč Švabrin, Ivan Kuzmič Mironov – veliteľ pevnosti, Máriin otec. |
E. M. Remarque: Na západe nič nové | medzivojnová literatúra | expresionizmus | Román – psychologický, expresionistický, protivojnový – téma: osudy vojakov počas 1. svetovej vojny – príbeh: 19-ročný Paul Bäumer „zmotivovaný“ učiteľom odchádza na front, v závere zomiera – čas a miesto: západný front vo Francúzsku, Nemecko – hl. postavy: Paul Bäumer (rozprávač), Stanislaus Katczinsky + vojaci: Albert Kropp, Müller, Tjaden, Heie Westhus, Detering + Himmelstos, Kantorek. |
| D. Salinger: Kto chytá v žite | lit. po r. 1945 | ? psychologický realizmus | Román – nespoľahlivý rozprávač – irónia, kritika, slang, vulgarizmy – téma: nespokojnosť mladej generácie so svetom, v akom žije – príbeh: teenager, vyhodený z niekoľkých škôl, chce ujsť z domu a strávi 3 dni v New Yorku, napokon sa kvôli sestre vráti domov (a zrejme pristúpi na liečenie?) – príbeh rozprávaný v retrospektíve – čas a miesto: rok 1945, tri dni pred Vianocami/ Pencey, New York – hl. postavy: Holden Caulfield (rozprávač) vedľ. postavy: Phoebe, Stratlater, Ackley, Jane, Antolini, taxikár. |
