5. – 15. storočie

Vývoj antickej kultúry sa po páde Rímskej ríše prerušil. Rozvíjala sa však literárna tradícia ázijských kultúr: na blízkom východe perzská, ale najmä arabská literatúra, na ďalekom východe čínska a na strednom východe indická literatúra.

Arabská literatúra – veľký umelecký a historický význam majú dve veľké diela:

Korán – náboženské dielo arabskej a islamskej kultúry, svätá kniha moslimov,

Tisíc a jedna noc – anonymná zbierka orientálnych rozprávok a príbehov. Je to najprekladanejšie a najvyhľadávanejšie dielo arabskej literatúry.

Európska literatúra

Charakteristické heslo: latinské „ora et labora“ – modli sa a pracuj.

Literárnou autoritou sa stala Biblia, hrdinom bol svätec, mučeník, kráľ alebo rytier. Dôležitá je forma, viac ako obsah, využívajú sa námety z Biblie alebo z antiky, alegória (druh rozvitej metafory – nepriameho pomenovania), imitácia (napodobňovanie), používali sa ustálené symboly (baránok, holubica, čísla – 3,7,9).

Charakteristické znaky stredovekej literatúry:

• anonymita,
• transcendentálnosť (transcendere = prekračovať – zmysel všetkého je určený vzťahom k Bohu, posmrtnému životu),
• synkretizmus (prelínanie lit. druhov – napr. umelecká forma pre vecnú literatúru – veršované slovníky),
• aj vo svetskej literatúre sa často prejavuje vplyv náboženstva,
• idealizované typizovanie (ideálny typ – svätec, rytier a pod.),
• topika (opakovanie – klišé a výrazové schémy: stereotypné obrazy, zvraty, citáty z Biblie a od cirkevných autorít),
• rétorický štýl – nadnesený a ozdobný, amplifikácia a kumulácia (a.=rozširovanie, k.=hromadenie) výrazov, zvratov, osvetľovanie deja a významu z viacerých strán. Veľkoleposť štýlu sa merala významom osoby, o ktorej sa písalo (3 stupne).

Stredoveká literatúra sa delí na :

1. Duchovnú literatúru

2. Svetskú literatúru

Francúzska literatúra

Chanson de geste – piesne o hrdinských činoch, prelom 11. a 12. st.

najznámejšia je Pieseň o Rolandovi – francúzsky hrdinský epos, opisuje vládu Karola Veľkého, ktorý vedie križiacke výpravy.

Tristan a Izolda – pôvodne keltská ľudová povesť, hl. hrdinovia omylom vypijú čarovný nápoj lásky a od tej chvíle sa do seba smrteľne zaľúbia. Nakoniec spoločne zomierajú.

Španielska literatúra

Pieseň o Cidovi – 12. st. – hrdinský epos o národnom hrdinovi Rodrigovi, ktorý sa vyznamenal v boji proti Maurom. Je príkladom kresťanského rytiera, ktorý bojuje za vieru, je verným manželom, otcom, ale aj verným poddaným svojho kráľa

Nemecká literatúra

Povesť o Nibelungoch – 12. stor.

Nemecký hrdinský veršovaný epos. (Nibelungovia sú mytologické bytosti, strážcovia a vlastníci pokladu, ktorí žijú pod zemou). Na motívy tohto eposu napísal Richard Wagner 4-dielny operný cyklus Prsteň Nibelungov.

Ruská literatúra

V ruskej literatúre vznikajú byliny – epické piesne o historických udalostiach starého Ruska. (Slovo BYL = bol – ide o udalostiach, ktoré „boli“ = stali sa v minulosti). Hrdinami sú bohatieri.

Slovo o pluku Igorovom – 12. st. – najznámejší hrdinský epos. Vykresľuje ruské knieža Igora, ktorého neveľké vojsko je porazené a on padne do zajatia. Jeho žena Jaroslavna ho oplakáva a Igorovi sa nakoniec podarí ujsť.

Česká literatúra

Kosmas – zakladateľ českého dejepisectva, napísal Kroniku českú – zobrazuje české dejiny od vybájených čias do začiatku 12. stor.

Jan Hus – univerzitný profesor, upálený ako kacír (1415). Hus o. i. navrhol reformu pravopisu, v ktorej zaviedol diakritické znamienka – postupne sa presadili v češtine aj v slovenčine.

Slovenská stredoveká literatúra 800 – 1500

Slovenskú stredovekú lit. rozdeľujeme na dve vývinové obdobia:

1. Staroslovienska literatúra – 800 – 1000

2. Po latinsky a po česky písaná stredoveká literatúra – 1000 – 1500

Staroslovienska literatúra

Vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9. stor.

Prekladová literatúra:

Konštantín (Cyril), Metod: Misál, Breviár, Žaltár, spevník, evanjeliá, Starý zákon.

1. slovanské písmo – hlaholika, Cyril a Metod vytvorili 1. slovanský spisovný jazyk, zaviedli staroslovienske bohoslužby.

V Bulharsku bola na začiatku 10 stor. zostavená cyrilika – dodnes sa (upravená) používa.

Pôvodná literatúra:

Konštantín: veršovaný predslov k sv. evanjeliu – Proglas – prvá slovanská báseň. Autor v nej ospevuje starosloviensky preklad písma, obhajuje právo Slovanov na vlastný liturgický jazyk.

Moravsko-Panónske legendy – tvoria ich dve legendy: Život sv. Konštantína – autor pravdepodobne Kliment a Život sv. Metoda – autor je pravdepodobne Gorazd.

Ďalšie diela – Život Naumov , O písmenách, Pochvala Cyrilovi filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda.

Po latinsky a po česky písaná literatúra

1000 – 1500

Založená bola Academia Istropolitana – prvá univerzita na území Slovenska (1465 – 1491). (Do dnešných čias sa zachovala študentská latinská pieseň Gaudeamus Igitur).

Literatúra bola v službách kresťanstva a feudalizmu, preto mala náboženský obsah (žalmy, modlitby, legendy). V cirkevnej literatúre sa písali hlavne legendy, piesne, modlitby a exemplá – krátke prozaické útvary, bájky, krátke poviedky, ktorých zámerom bolo vychovávať veriacich a zväčša objasňovali určité morálne pojmy, zásady.

Vo svetskej literatúre prevažovali kroniky, slovníky, svetské piesne, zachovala sa napr. Anonymova kronika (zač. 13. stor.), Kronika Šimona z Kézy (koniec 13. stor.). Pre literatúru bol charakteristický synkretizmus – splývanie prvkov rôznych druhov literatúry (náboženská a svetská, umelecká a náučná).

Poéziu predstavovali cirkevné piesne, napr. Hospodine, pomiluj ny. V próze patrili medzi najpopulárnejšie legendy: Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (koniec 11. stor., biskup Maurus) a tri Legendy o sv. Štefanovi (11. – 12. stor., neznámy autor).

Začiatky literatúry písanej po česky/slovakizovanou češtinou siahajú do 14. storočia, zachovali sa náboženské piesne napr. Vitaj milý Spasiteľu, modlitby – Spišské modlitby. Z mestskej literatúry sa zachovali mestské knihy – napr. Žilinská mestská kniha, listy a listiny.

Pred vznikom kníhtlače bola cena knihy na naše pomery astronomická – mohla zodpovedať výške ročného platu stredného úradníka alebo cene menšej roľníckej usadlosti – dediny (por. Verdon 2003). Cca od polovice 15. storočia sa začína využívať kníhtlač (a knihy sa už nemusia prepisovať ručne). Všetky knihy vytlačené do roku 1500 nazývame inkunábuly – prvotlače.

Verdon, J.: Volný čas ve středověku. Praha: Vyšehrad 2003.