Lexikológia je náuka o slove a slovnej zásobe.

Slovo je

–             základná jazyková jednotka s ustálenou grafickou a zvukovou podobou

–             ustálený sled hlások, ktorý má svoj gramatický a lexikálny význam, je premiestniteľný len ako celok;

Slovo má dve hlavné funkcie:              a) pomenovaciu /význam slova/

                                                            b) syntaktickú /funkcia vo vete/

Ako odborné synonymum pre pojem „slovo“ sa používa termín lexéma.

Lexéma je základná jednotka lexikológie, skladá sa:

a) z vonkajšej formy – slovo je rad foném (t. j. v ústnej podobe – ustálený rad hlások, v písomnej podobe – ustálený rad grafém = písmen);

b) z vnútornej formy – slovo má obsah, význam = lexikálny význam slova.

Lexikológia – skúma význam slova (ale nie gramatické tvary slova – tým sa venuje morfológia).

Napr. slovo „dom“ znamená „stavba určená na bývanie“ – to je význam slova.

Rozsah významu slova označuje predmety/ javy, ktoré daným slovom pomenúvame. Napr. pojem zviera môže označovať psa, mačku, piraňu… (živočích „zviera“ neexistuje). Pojem zviera je nadradený pojmom mačka, pes, myš…  a  má väčší rozsah, lebo zahŕňa viac konkrétnych jedincov, pojmy pes, mačka majú menší rozsah.

Pojem pes má zasa menší rozsah ako zviera, no väčší ako pudlík, ovčiak, čivava…

Obsah významu slova je počet znakov, významových vlastností, ktoré sú charakteristické pre isté pomenovanie. Napr. jabloň => strom rodiaci jablká, ktorý má kmeň a istý tvar koruny a listov. Ak sa rozsah pojmu zväčšuje, jeho obsah sa mení (zmenšuje). Jednoducho – čím detailnejšie niečo pomenúvame, čím viac „kritérií“ vymenujeme, tým menej vecí/ javov toto pomenovanie obsiahne – napr.:

• auto je motorový dopravný prostriedok so 4 kolesami,
• športové auto je stále motorový dopravný prostriedok so 4 kolesami, no s istým výkonom a funkciou,
• pojem Subaru Impreza potom obsahuje znaky definujúce auto + znaky definujúce športové auto + zaradenie k značke + špecifiká daného modelu (čiže veľmi veľa znakov – ale pomenuje len málo áut).

Lexikálny a gramatický význam slova

Lexikálny význam

• rozumieme ním vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti, čiže význam slova (keď povieme DOM, predstavíme si nejakú budovu určenú na bývanie);
• má ho každé plnovýznamové slovo,
• nie každý sled hlások má lexikálny význam (neplnovýznamové slová, napr. spojky, nemajú lexikálny význam. Slovo ALE vyjadruje najčastejšie odporovací vzťah, samo nemá význam, no pomocou neho dávame do vzťahu dve iné veci/ dva javy);
• lexikálny význam zachytáva definícia vo výkladovom slovníku.

Gramatický význam je schopnosť slova vyjadriť vzťahy alebo gramatické kategórie (napr. rod, číslo, pád, čas).

Gramatické významy slova nie sú viazané na jediné konkrétne slovo či pomenovanie, ale sú spoločné pre rovnakú kategóriu slov. Nazývame ich kategoriálne významy, teda gramatické kategórie.

Napr. jedna skupina slov pomenúva osoby a veci (podstatné mená), iná skupina deje (slovesá), ďalšia vlastnosti (príd. mená).

Podľa úplnosti lexikálneho a gramatického významu zaraďujeme slová do slovných druhov.

Plnovýznamové slovné druhy majú lexikálny i gramatický význam, napr. slovo strom je gramaticky podstatné meno mužského rodu, neživotné, v nominatíve; vo vete sa zhoduje s prídavným menom v rode, čísle a páde.

Neplnovýznamové slovné druhy majú iba zovšeobecňujúci lexikálny význam:

Predložky spolu s pádovou príponou vyjadrujú okolnostný vzťah, napr. miesta (pred dom –om),spojky vyjadrujú syntaktický vzťah medzi vetnými členmi alebo vetami (otec a mama – A tu plní podobnú funkciu ako +), častice vyjadrujú vzťah autora k výpovedi (asi má pravdu/ určite má pravdu), citoslovcia vyjadrujú prejavy citov (jaj!), vôle (heš!) a zvuky (žblnk!).

Lexikálny + gramatický význam slova = úplný význam slova