Rytmus
Rytmus reči tvorí opakovanie nejakého zvukového prvku. Od systému konkrétneho jazyka závisí, ktorý prvok je pre vytvorenie rytmu dominantný.
Rytmus nášho jazyka je daný najmä rozložením prízvučných slabík. Z usporiadania prízvučných a neprízvučných slabík vychádza základné „rytmické vlnenie“ reči (Por. Ondruš, Sabol 1981).
Každá rečová výpoveď má istý rytmus – teda aj bežná hovorená reč. Na rozdiel od bežnej reči umelecká literatúra cielene využíva pravidelný rytmus s estetickou funkciou. Podľa práce s rytmom potom rozlišujeme:
– rytmicky neviazanú reč (= prózu),
– rytmicky viazanú reč (= poéziu).
Próza je teda neveršovaná forma.
Dráma v rôznych obdobiach využíva rôznu formu jazyka – môže byť napísaná vo veršoch (najmä staršia dráma) alebo v próze (novšia a súčasná dráma).
Poézia je veršovaná reč.
V dejinách slovenskej literatúry používala poézia v rôznych obdobiach rôzne spôsoby práce s rytmom, resp. rôzne spôsoby a prostriedky na dosiahnutie pravidelného rytmu básnického jazyka. Každý z nich je založený na istom súbore pravidiel – prozodickom (veršovom) systéme.
VERŠOVÉ SYSTÉMY – používa sa aj termín prozodické systémy.
Prozódia je náuka o zvukovej stránke jazyka, v slovenčine o prízvuku a kvantite, čiže dĺžke.
Prozódia teda využíva hlavne prozodické vlastnosti jazyka, medzi ktoré patria: intonácia, prízvuk (rozdiel medzi prízvučnou a neprízvučnou slabikou), dĺžka slabiky (rozdiel medzi dlhou a krátkou slabikou).
Verš je rytmicky organizovaný jeden riadok básne.
Podľa spôsobu využitia zvukových prvkov pri stavbe verša, teda pri tvorbe veršového rytmu, rozlišujeme:
1. časomerný veršový systém – v slovenskej literatúre ho využívali básnici obdobia klasicizmu – Ján Kollár (Předzpěv básnickej skladby Slávy dcera) a Ján Hollý;
2. sylabický veršový systém – ako najjednoduchší systém je základom veršovaných textov ľudovej slovesnosti. Ňou sa inšpirovali a sylabický systém využívali básnici slovenského romantizmu – štúrovci (napr. Ján Botto, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej Sládkovič);
3. sylabotonický veršový systém – v našej literatúre sa systematicky využíva od nástupu umeleckého smeru realizmu a jeho začiatky sú spojené napr. s tvorbou Svetozára Hurbana Vajanského a Pavla Országha Hviezdoslava (ale nájdeme ho už v poézii Jána Kollára – sonety Slávy dcery sú napísané práve prízvučným veršom).
Popri voľnom verši ho využíva aj súčasná poézia;
4. voľný verš – voľný verš je veršom modernej poézie a jeho začiatky sú v našej literatúre spojené s nástupom literárnej moderny (napr. Ivan Krasko), neskôr s avantgardnou poéziou (napr. nadrealizmus – o. i. Rudolf Fabry). Spolu so sylabotonickým veršom ho využíva súčasná poézia.
Časomerný a voľný verš nepoužívajú rým, v sylabickom (slabičnom) a sylabotonickom systéme sa verše rýmujú.
Medzi druhy rýmu patria:
1. Združený rým je rýmové spojenie dvoch za sebou nasledujúcich veršov podľa schémy: aa/bb/cc.
Príklady –
V sylabickom verši:
Hučia, hučia Turkov čaty,
poháňajú ľud zajatý:
tri ráz mesiac už omladol,
a oni vždy tiahnu nadol. —
(Samo Chalupka: Turčín Poničan)
V sylabotonickom verši:
Démon kýs ´ škaredý, chvost vlečúc po zemi,
ku mne sa priplazil, do ucha šepce mi.
Noc bola hlboká, svetlá už nepláli:
plamenný zrak jeho vo tvár mi okáli.
(Ivan Krasko: Baníci)
2. Prerývaný rým vzniká pravidelným spojením určitých veršov, napr. druhého a štvrtého verša, kým ostatné verše sa navzájom nerýmujú (abxb).
Príklady –
V sylabickom verši:
Na doline v šírom poli,
na tej tichej vodičke,
povedajú starí ľudia
o zakliatej paničke.
(Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko)
V sylabotonickom verši:
Láska je strašne bohatá
Láska, tá všetko sľúbi
no ten, čo ľúbil, sklamal sa
a ten, čo sklamal, ľúbi
(Miroslav Válek: Jesenná láska)
3. Striedavý rým je rýmové spojenie dvoch párnych a dvoch nepárnych veršov v strofe podľa schémy: abab.
Príklady –
V sylabickom verši:
Nespievaj potom krásy velebu,
keď sa raz ku nej rozženieš,
zapri najvyššiu srdca potrebu,
so svetom svojím skamenieš!
(Andrej Sládkovič: Marína)
V sylabotonickom verši:
Najkrajšia si keď si češeš vlasy
tuším zakryjú tvoj štíhly pás.
Zrkadlo už pošepne ti asi
že sa krásnym ženám podobáš
(Kamil Peteraj: Ako obrázok)
4. Obkročný rým je v štvorverší rýmové spojenie prvého so štvrtým a druhého s tretím veršom podľa schémy abba.
Príklady –
V sylabickom verši:
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!
(Andrej Sládkovič: Marína)
V sylabotonickom verši:
Tam rozhadzuje slnko šperky zo zlata
milenci za svet nemajú kam ísť.
Napísala mu hrozne smutný list
a pred zrkadlom čítala ho dojatá.
(Miroslav Válek: Z vody)
A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.
Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá:
zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd…
(P. O. Hviezdoslav)
Okrem týchto základných druhov rýmu poznáme ešte:
5. Postupný rým – je to rýmové spojenie vždy po dvoch veršoch a vyskytuje sa vo väčších strofách alebo v rámci dvoch strof. Má schému: abcabc.
Príklad:
Kalendáre návratov
každý v krídlach má
v javoroch si tiché hniezda hnetú.
Polia sú ich záhradou,
strechou čierna tma,
nad ľudskými vtáčie cesty vedú.
(Kamil Peteraj: Balada o poľných vtákoch)
6. Exotický rým je druh rýmu, v ktorom sa rýmujú dve slová cudzieho pôvodu alebo má cudzí pôvod aspoň jedno slovo.
Príklad:.
Hore…? Dolu…? Do nirvány…?
– Ako havran ošarpaný
(…)
(Ivan Krasko: Topole)
alebo:
fux pas/ kopa (nie je dôležité, ako sa to píše, číta sa ako fó – pa / kopa),
USA/ do lesa (čiže: ú-es-á/ do lesa).
7. Gramatický rým je známy hlavne zo staršej poézie a vytvárajú ho slová toho istého slovného druhu a v tom istom gramatickom tvare (dala – prala).
Príklad:
Stojí, stojí mohyla.
Na mohyle zlá chvíľa,
(Ján Botto: Žltá ľalia)
8. Vnútorný rým je druh rýmu, v ktorom sa rýmuje slovo alebo slovné spojenie z prvého polveršia s koncom verša alebo sa rýmujú polveršia nasledujúcich veršov.
Príklad:
Vraždy v raždí
Z básne žena kýva mi
zasnežená slinami
(Vojtech Mihálik: Vraždy v raždí)
A na záver:
• Rým je zvuková zhoda slabík na konci veršov. Znamená to, že pre posúdenie, či ide o rým alebo nie, je dôležité zvukové znenie (teda to, ako sa slová čítajú), nie to, ako sú zapísané. Rolu nehrá ani dĺžka slabík, protiklad mäkkosti a tvrdosti, znelosti a neznelosti spoluhlások.
ONDRUŠ, Š., SABOL, J. (1981): Úvod do štúdia jazykov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
