Prídavné mená (adjektíva)
Sú to plnovýznamové a ohybné slová, ktoré pomenúvajú vlastnosti a príslušnosť/ vlastnícke vzťahy.
Keďže sú plnovýznamové, sú vetnými členmi – najčastejšie vo funkcii zhodného prívlastku alebo mennej časti slovesno-menného prísudku.
Ohýbanie prídavných mien sa označuje ako skloňovanie.
Základným tvarom prídavného mena je nominatív singuláru (teda prvý pád jednotného čísla) mužského rodu – v takomto tvare ho vieme hľadať v slovníkoch.
Druhy prídavných mien
Podľa predmetu pomenovania delíme prídavné mená na:
- vlastnostné:
a) akostné – pomenúvajú alebo hodnotia kvalitu/ vlastnosť priamo,
– sú (väčšinou) neodvodené,
– väčšina z nich sa stupňuje;
b) vzťahové – pomenúvajú vlastnosť cez vzťah k niečomu inému (sú odvodené najčastejšie od podstatných mien, slovies, prísloviek, napr. ovocný, drevený, krvavý, sobotný, slovenský, dievčenský, bezzubý…),
– nestupňujú sa,
– nemajú antonymá,
– zvyčajne sa od nich netvoria nové slová;
- privlastňovacie:
– sú odvodené,
– nestupňujú sa,
– nemajú antonymá ani synonymá,
– netvoria sa od nich nové slová.
Delia sa na:
a) individuálne – vyjadrujú príznak nejakej veci cez jej príslušnosť k nejakému zvieraťu alebo človeku (Jakubov, líškina),
b) druhové – privlastňujú vec/ vlastnosť celému druhu alebo skupine (bobrí, líščí).
Gramatické kategórie podstatných mien
Pre skloňovanie prídavných mien sú dôležité gramatické kategórie podstatných mien: rod, číslo, pád.
Rod, číslo a pád
Prídavné mená sa v gramatických kategóriách rodu, čísla a pádu zhodujú s nadradeným podstatným menom (tým, ktoré rozvíjajú), napr.:
N/G sg.: psia búda/do psej búdy,
N/G sg.: psí štekot/ psieho štekotu
N/N pl.: pokojní vlci/pokojné vlky.
(Čiže: keď ohýbame nadradené podstatné meno alebo ho zmeníme na podstatné meno, ktoré má iný rod, menia sa v závislosti od toho aj tvary prídavného mena tak, aby sa s podstatným menom v týchto kategóriách stále zhodovali.)
Skloňovanie prídavných mien
Prídavné mená sa skloňujú podľa vzorov:
pekný – akostné a vzťahové prídavné mená, ktoré majú pred pádovou príponou tvrdú spoluhlásku,
cudzí – akostné a vzťahové prídavné mená, ktoré majú pred pádovou príponou mäkkú spoluhlásku,
páví – druhové privlastňovacie prídavné mená,
matkin – individuálne privlastňovacie prídavné mená, ktoré privlastňujú osobe ženského rodu,
otcov – individuálne privlastňovacie prídavné mená, ktoré privlastňujú osobe mužského rodu.
Pozor: v strednom rode sa k privlastňovacím prídavným menám pridáva koncovka – o (napr. nie otcove auto, ale otcovo auto.)
Stupňovanie prídavných mien
Niektoré prídavné mená môžeme stupňovať = meniť mieru vlastnosti, ktorú vyjadrujú (ide o väčšinu akostných prídavných mien).
Rozlišujeme tri stupne:
1. pozitív – základný stupeň, t. j. „pôvodné“ prídavné meno – napr. milý, vážny;
2. komparatív – druhý stupeň, porovnávací. Tvorí sa pridaním prípony –ší/ -ejší k 1. stupňu (po odobratí skloňovacej prípony): milší = mil+ší, vážnejší = vážn+ejší;
3. superlatív – tretí stupeň, vyjadruje najvyššiu mieru. Tvorí sa pridaním predpony naj- k 2. stupňu: najmilší = naj+milší, najvážnejší = naj+vážnejší.
Nepravidelne sa stupňujú iba prídavné mená dobrý, zlý, malý, veľký, pekný.
Nestupňujú sa tie akostné prídavné mená, ktoré označujú najvyššiu/ plnú mieru vlastnosti – napr. slepý, nemý, vinný, bosý (človek môže byť buď obutý alebo bosý, nič medzi tým) – alebo tie, ktoré sú nesklonné – napr. mrcha, rád, fajn.
Pozor: skloňovací vzor prídavného mena sa určuje osobitne pre rôzne stupne prídavného mena, vždy je dôležité iba zakončenie slova (milý – vzor pekný, milší – vzor cudzí).
Neohybné prídavné mená
Niektoré z prídavných mien sa nedajú skloňovať ani stupňovať.
Ide buď o malú časť prídavných mien cudzieho pôvodu:
napr. šik (postava), blond (vlasy), kaki (farba), nóbl (spôsoby), sexi/y (herec) – posledné dve sú hovorové),
alebo o špecifické štylisticky príznakové prídavné mená, zväčša zastarané alebo hovorové, ktoré sú pôvodne podstatnými menami:
napr. mrcha (počasie), sviňa (človek), potvora (chlap).
Pravopis
Pravidlo o rytmickom krátení:
– dodržiava sa pri skloňovaní prídavných mien podľa vzoru pekný (pekný – múdry) a cudzí (cudzí – svieži),
– neuplatňuje sa pri skloňovaní prídavných mien podľa vzoru páví (líščí, vtáčí).
Písanie ý/í
Pádová gramatická prípona -ý sa používa iba v prídavných menách, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný. Výnimkou je tvar N pl. – milý človek – milí ľudia. (V ostatných pádoch plurálu sa však znova použije ý – milých ľudí, milými ľuďmi.)
