Koniec 18. a prvá polovica 19. storočia
Preromantizmus a romantizmus
Veľká francúzska revolúcia (1789 – 1794) a buržoázne revolúcie (1848 – 1849) spôsobili definitívny rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu. Heslo Francúzskej revolúcie Sloboda – Rovnosť – Bratstvo dávalo človeku pocit slobody, ale v realite sa tieto myšlienky celkom neuskutočňujú. V západnej Európe sa formuje nacionalizmus = ideológia zdôrazňujúca význam národa ako spoločenskej jednotky.
„Udrime kladivom do teórií, poetík a systémov! Strhnime túto sadrovú zlepeninu, ktorá maskuje fasádu umenia! Neexistujú ani pravidlá, ani vzory, alebo lepšie povedané, neexistujú iné pravidlá okrem všeobecných zákonov prirodzenosti, ktoré vládnu nad všetkým umením, a okrem zvláštnych zákonov, ktoré vyplývajú pre každý výtvor z podmienok vlastných každému námetu.“ (Victor Hugo v Manifeste romantizmu – www.oldweb.rozhlas.sk.)
Znaky:
• dôraz na cit;
• nový filozofický smer idealizmus – myšlienku, vedomie a ducha považuje za prvoradé (nemecký filozof Hegel);
• nový filozofický smer iracionalizmus (neracionálne = nerozumové) – uprednostňovali vieru a inštinkt (nemecký filozof Herder);
• nový filozofický a literárny smer sentimentalizmus – opiera sa o city, citové zážitky;
• pesimizmus;
• synkretizmus – splývanie žánrov i druhov;
• hrdina – silný osamelý jednotlivec (= individualizmus);
– chce spasiť celé ľudstvo = mesianizmus (hlavne poľský a slovenský romantizmus);
– chce pomáhať celému ľudstvu = titanizmus;
– má určité ideály, ale nemôže ich realizovať, dostáva sa do konfliktu:
a) vnútorného – rozporné vnútro;
b) vonkajšieho – hrdina a spoločnosť; hrdina -revolucionár, ktorý bojuje sám;
• dôraz na cit, autoštylizácia – stotožnenie autora a hrdinu;
• harmónia kontrastov, napr. ohyzdnosť a krása;
• využíva sa ľudová slovesnosť;
• používa sa ľudový hovorový jazyk.
Predstavitelia:
Francúzska literatúra: Victor Hugo
Nemecká literatúra: Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Friedrich Schiller
Anglická literatúra: George Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley
Ruská literatúra: Alexander Sergejevič Puškin
Poľská literatúra: Adam Mickiewicz
Maďarská literatúra: Sándor Petőfi
Česká literatúra: Karel Hynek Mácha, Božena Němcová, Josef Kajetán Tyl, Karel Jaromír Erben
Európska preromantická a romantická literatúra
Francúzska literatúra
Victor Hugo (1802 – 1885)
Začal písať veľmi mladý a už od začiatku bol oceňovaný literárnymi cenami. Stal sa členom Francúzskej akadémie. Písal poéziu, prózu i drámu. Venoval sa i politickej kariére (senátor).
Poézia: Legenda vekov – cyklus epických básní.
Dráma: Hernani, Cromwell – Predhovor k tejto dráme sa stal manifestom romantizmu.
Próza: historický román Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári, Robotníci mora.
Chrám Matky Božej v Paríži – romantický príbeh krásnej Cigánky Esmeraldy a škaredého Quasimoda, príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a bezprávia. Román tlmočí aj myšlienku, že ohyzdný zovňajšok neznamená ohyzdnú dušu a naopak… Príbeh sa odohráva v 15. storočí (= stredovek) v Paríži, dôležité miesta sú kostol Notre-Dame v Paríži a Dvor divov v Paríži.
Nemecká literatúra
Útlak, nesloboda a nespokojnosť tu vyvolali hnutie Sturm und Drang (Búrka a vzdor).
Johann Wolfgang von Goethe (1749 – 1832)
Pochádzal z bohatej meštianskej rodiny, študoval právo. Bol to básnik, prozaik, štátnik (minister), filozof a prírodovedec. Písal poéziu, prózu i drámu.
Poézia: Prometeus – óda, oslávil človeka – tvorcu, ktorý verí vo svoje vlastné sily.
Próza: Utrpenie mladého Werthera – román v listoch.
Dráma: veršovaná dráma Faust.
Utrpenie mladého Werthera – román v listoch s autobiografickými prvkami. Témou je nenaplnená láska, príbeh sa odohráva vo vidieckom prostredí. Smeruje k poznaniu, že je nemožné dosiahnuť vlastné individuálne šťastie v spoločnosti, ktorá sa riadi konvenciami a vymedzuje spoločenské hranice medzi ľuďmi.
Dejová línia je slabá, prerušovaná obrázkami z vidieka, s mnohými epizódnymi postavami. Postava Werthera je výrazne romantická, cení si na sebe len cit, nie rozum a trápi sa kvôli neopätovanej láske, až spácha samovraždu. Knihu vraj čítal (a obľúbil si) i Napoleon.
Faust – veršovaná dráma vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi, ktorý túži po pravom poznaní. V úsilí o absolútnu dokonalosť, uzavrie pakt s diablom Mefistofelom. Napokon starý slepý Faust prichádza k záveru, že slobodu a život si zaslúži len ten, kto o ne bojuje. Faust zomiera, ale Mefistofeles stávku prehrá, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci.
V júli r. 1812 predstavili Goethemu (v českých kúpeľoch Teplice) Beethovena. Weimarský radca Goethe osobu skladateľa komentoval: „Beethoven je, žiaľbohu, úplne neviazaná osobnosť. Má síce pravdu, ak pokladá svet za hnusný, no tým ho neurobí pre seba ani pre druhých príjemnejším. Musíme ho však ospravedlniť a poľutovať, pretože stráca sluch.“ (www.slovenskypacient.sk)
Friedrich Schiller (1759 – 1805)
Vojenský lekár, neskôr (s Goetheho pomocou) sa stal profesorom dejín v Jene a venoval sa histórii a literatúre. Písal poéziu a drámu.
Dráma: Zbojníci – tragédia, v ktorej hrdina, Karol Moor, zomiera kvôli svojej láske k slobode a spravodlivosti. Je to romantický hrdina, typ rebela, ktorý nezvládol rozpor medzi svojím ideálom a spoločenskými podmienkami. Úklady a láska – tragédia.
Poézia: Pieseň na radosť – óda, ktorej text zhudobnil Ludwig van Beethoven vo svojej 9. symfónii = Óda na radosť. Autor v texte vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity. Stala sa hymnou EÚ.
Heinrich Heine (1797 – 1856)
Najrevolučnejší nemecký básnik, prozaik. Písal poéziu s prvkami ľudovej slovesnosti a baladickými pochmúrnymi črtami a prózu.
Poézia: Kniha piesní – básne mladosti, citové a elegické, ale aj ironické motívy;
Satirická skladba: Nemecko, zimná rozprávka – báseň je koncipovaná ako lyrický cestopis.
Anglická literatúra
lord George Gordon Byron (1788 – 1824)
Písal revolučnú, lyricko-epickú poéziu.
Childe Haroldova púť – lyricko-epická skladba. Hrdina – básnik je rozčarovaný veľkosvetskou spoločnosťou, cíti sa osamelý, ale súčasne sa búri proti tyranii a neslobode porobených národov.
Chillonský väzeň – báseň, ktorá tlmočí myšlienku slobody.
Po dovŕšení dospelosti prevzal miesto v snemovni lordov i zdedený majetok. Podľa Byronovej gazdinej básnik predpokladal, že kedysi mnísi zakopali v dome poklad (Newstead Abbey – Byronovo zdedené sídlo, predtým kláštor). Preto kopal, no ´objavoval´ iba kostry mníchov. Najviac ho zaujali lebky – niektoré vystavoval v rôznych častiach domu. Služobníctvo sa ich bálo a najmä v noci sa takým miestam vyhýbalo. Jednu z lebiek si vraj Byron nechal opracovať tak, aby z nej mohol piť víno…
Percy Bysshe Shelley (1792 – 1822)
Písal lyrické básne, ktorých obsahom sú úvahy o svete, o človeku i o prírode. Je autorom drámy Odpútaný Prometeus – veršovaná dráma, vychádza z Aischylovej antickej tragédie Pripútaný Prometeus.
Je považovaný za jedného z najlepších lyrických básnikov píšucich po anglicky. Stal sa idolom ďalších generácií básnikov. Jeho manželkou bola Mary Shelleyová, ktorá sa preslávila hororovým románom Frankenstein.
Obaja významní anglickí romantickí básnici (lord Byron aj Shelley) zomreli predčasne v mladom veku.
Ruská literatúra
Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837)
Pochádzal zo šľachtickej rodiny, no od mlada sympatizoval s odporcami cárizmu. Za politické verše ho poslali do vyhnanstva. Písal poéziu a prózu, jeho rozsiahla tvorba je často zacielená na boj proti útlaku a bezpráviu.
Eugen Onegin – veršovaný román, zobrazuje typ „zbytočného človeka“ (Eugen Onegin – znudený šľachtic), neschopného urobiť šťastným ani seba samého. Tatiana – hlavná ženská postava je jednou z najkrajších ženských postáv vo svetovej literatúre.
Kapitánova dcéra – historický román, ľúbostný príbeh mladého šľachtica a dcéry veliteľa pevnosti.
Poľská literatúra
Adam Mickiewicz (1798-1855)
Na univerzite sa stal členom tajného študentského spolku, ktorého cieľom bola vlastenecká výchova, družnosť a vzdelávanie. Písal poéziu a prózu.
Ideály spolku vyjadril v básni Óda na mladosť.
V Paríži napísal národný epos Pán Tadeáš – dej tvorí spor dvoch šľachtických rodín o starý zámok. Roztržku ukončí láska mladých Tadeáša a Zošky.
Maďarská literatúra
Sándor Petőfi (1823 – 1849)
Pochádzal z chudobnej rodiny a jeho matka bola Slovenka z Turca. V tvorbe sa inšpiroval ľudovou slovesnosťou. Po vypuknutí revolúcie roku 1848 bol vodcom revolučnej mládeže.
Písal poéziu – najznámejšia je veršovaná rozprávka s názvom Víťaz Janko, v ktorej hrdina bojuje proti Turkom, putuje ríšou rozprávok a napokon sa stretol so svojou milou. Mŕtvu milú, utýranú macochou, prinavráti k životu.
Tvoril i revolučné básne (Obeste kráľov!)
Česká literatúra
Božena Němcová (1820 – 1862)
Na Slovensku zbierala ľudové rozprávky, stretávala sa so štúrovcami (Chalupka, Botto). Venovala sa najmä próze (Babička s podtitulom Obrazy venkovského života)
Josef Kajetán Tyl (1808 – 1856)
Písal poviedky a divadelné hry – napr. hru Fidlovačka – tu po prvý raz odznela pieseň Kde domov můj, súčasná česká hymna.
Karel Jaromír Erben (1811 – 1870)
Básnik. Jediná básnická zbierka Kytice obsahuje napr. balady Polednice, Svatební košile, Vodník. R. 2009 vznikol podľa zbierky film (zahrnul sedem z balád).
Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)
Písal lyrické i lyricko-epické básne, prózu i drámu. Najznámejším textom sa stala skladba Máj.
Romantizmus v americkej literatúre
Edgar Allan Poe (1809 – 1849)
Romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista. Bol autorom fantastických a mystických príbehov a zakladateľom detektívneho a hororového žánru. Do Európy sa za Poeovho života dostali jeho texty napr. vďaka prekladom Charlesa Baudelaira. Jeho dielo inšpirovalo i Arthura Conana Doyla a postavu Sherlocka Holmesa. Mnohé z Poeových diel boli nielen zdramatizované, ale aj sfilmované alebo pretvorené do komiksovej podoby.
Je autorom básne Havran. Detektívne a fantastické prózy – napr. Vraždy v ulici Morgue, Jama a kyvadlo, zb. Čierny kocúr a iné poviedky.
Romantizmus na Slovensku (1830-1850)
Spoločenské pomery:
Priemyselná revolúcia v Anglicku a Veľká buržoázna revolúcia vo Francúzsku podnietili sériu revolúcií po celej Európe. Medzi ne patrila aj buržoázna revolúcia v Rakúsko- Uhorsku v rokoch 1848-1849. V predrevolučných rokoch sa dostáva do popredia generácia Mladé Slovensko, ktorá bojuje za svojbytnosť slovenského národa. Postupne sa z nich formujú štúrovci – tí riešili otázky jazyka a svojbytnosti slovenského národa v programe Žiadosti slovenského národa. Slovenský romantizmus sa vyvíjal v podmienkach dvojakého útlaku: národnostného maďarského a hospodárskeho rakúskeho.
V porovnaní so západnými literatúrami v dielach našich autorov nad osobnými citmi prevažujú láska k vlasti, slovanský humanizmus a ľudová slovesnosť. Na vymanenie spod moci Uhorska bolo potrebné zvýšiť národnú hrdosť. Hlavným literárnym druhom sa stáva lyrika.
Ľudovít Štúr (1815 Zay Uhrovec – 1856 Modra)
Politik, jazykovedec, novinár, vedúca osobnosť v období slovenského obrodenia.
V diele Náuka reči slovenskej vysvetlil gramatiku jazyka. Potrebu jeho existencie zdôvodnil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí.
Založil Slovenskie národnie noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský.
…treba myšlienky naše aj v ich vlastnej forme, v tej, v ktorej ony u nás povstávajú, do ktorej sa v duchu našom obliekajú, predstaviť, tak iste aj myšlienky naše úplnejšie, významnejšie, dôraznejšie budú, k duchu kmeňa nášho slovenského mocnejšie prehovoria a diela naše aj formou svojou, slovom, budú diela slovenské. (Ľ. Š.: Nárečja…)
Samo Chalupka (1812 – 1883)
Najstarší zo štúrovcov, využíval motívy sociálnej nespravodlivosti. Básnik monumentalizmu – lokalizuje básne do úzkej súvislosti s nejakým statickým úkazom (hrad, rieka, bralo, Kráľova hoľa), okolo ktorého sa rozvíja osud hrdinu.
Hrdinovia jeho textov majú najbližšie k ľudovej zbojníckej a vlasteneckej tradícii. Jazyk jeho básní vychádza z ľudovej poézie, Jeho verše majú dramatický spád, spevnosť a citovú vrúcnosť, používajú zvukové figúry (zvukomaľba- napr. výber spoluhlások- duní Dunaj). Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do troch oblastí: diela s jánošíkovskou tematikou (Likavský väzeň, Junák, Kráľohoľská), s protitureckou tematikou (Branko, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan) a s motívmi dávnej minulosti Slovanov (Mor ho!).
Janko Kráľ (1822 – 1876)
Najrevolučnejší z romantických básnikov. V jeho poézii sa najvýraznejšie prejavil romantický rozpor medzi snom a skutočnosťou aj harmónia protikladov.
Študoval v Kežmarku, v Levoči, na lýceu v Bratislave. Po vypuknutí revolúcie v r. 1848 prišiel so svojim priateľom J. Rotaridesom a spolu burcovali dedinský ľud do boja za slobodu. Za to ho postihlo desaťmesačné väzenie v Šahách a v Pešti. Po prepustení sa zapojil do boja dobrovoľníckych oddielov.
Jeho poézia sa pohybuje od vyjadrenia osobných citov k zobrazeniu spoločenských problémov, od ponášok na ľudovú pieseň až po veľké filozofické skladby. Najvýraznejšou črtou je odbojnosť a revolučnosť. Väčšinu básní neuverejnil, lebo boli ostro kritické a pochmúrne.
Získal prezývku divný Janko.
Tvorba:
Piesne a balady: jeho prvé básne tvoria piesne na ľudové motívy. Z piesní a povestí vychádza aj vo svojich baladách. Zdôrazňuje v nich mravnosť a jej porušenie sa prísne trestá (napr. Skamenelý, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka). Najznámejšou skladbou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. V básni Duma bratislavská vyjadril nespokojnosť so zosadením Štúra z bratislavskej Katedry reči a literatúry česko-slovenskej. Básne Janko, Žobrák, Zbojnícka balada spája jánošíkovská tematika. Revolučnú lyriku reprezentujú básne: Jarná pieseň, Šahy.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – balada, v ktorej romantický hrdina porušuje všetky všeobecne uznávané normy a vykoná veľký čin v prospech iného. Okrem epickej postavy divného Janka je v básni aj lyrický hrdina, ktorý vypovedá o svojich životných pocitoch, najmä o vzťahu k domovu. Janko je postava výnimočná; líši sa od obyčajných dedinčanov, vyhľadáva samotu. Je hrdý, ukrutný a smelý. U ľudí vzbudzuje nenávisť a odpláca sa tiež nenávisťou. Neváži si svoj život. Je osamelý. Nerešpektuje, „čo sa patrí“. Pociťuje intenzívny smútok. Rozhodne sa zachrániť zakliatu pani, ktorá je alegorickým obrazom zakliatej slobody národa, pri svojom čine umiera.
Andrej Sládkovič (1820 – 1872)
Vlastným menom Braxatoris, najromantickejší zo štúrovských básnikov.
Marína – básnická skladba, inšpiráciou mu bola nenaplnená láska k Márii Pišlovej, ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára.
(Ja sladké túžby, túžby po kráse/ spievam peknotou nadšený,/a v tomto duše mojej ohlase/svet môj je celý zavrený;/z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí,/ona mi svety pohýna;/ona mi kýva zo sto životov: No centrom, živlom, nebom, jednotou/krás mojich moja Marína!)
Detvan – lyricko-epická skladba, dej je situovaný do čias kráľa Mateja Korvína.
Ján Botto (1829 – 1881)
Najmladší štúrovský básnik, študoval v Levoči, tu si osvojil názory štúrovcov, ktorí sem prišli po zosadení Ľ. Štúra z bratislavskej katedry. Najviac čerpal z ľudovej slovesnosti, rozvinul typ romantickej balady. Medzi najznámejšie diela patria:
Margita a Besná – baladický príbeh o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy.
Žltá ľalia – balada o porušení manželskej prísahy vernosti.
Smrť Jánošíkova – Bottovo vrcholné dielo. Botto predstavil Jánošíka ako bojovníka za národnú slobodu.
Ján Kalinčiak (1822 – 1871)
Prozaik. Dejovo sú Kalinčiakove prózy zasadené do obdobia vlády kráľa Mateja Korvína a protitureckých bojov. Sám autor ich žánrovo vymedzoval ako „povesti“, hoci najčastejšie ide o poviedky, novely, zriedkavejšie román.
Skoršie Kaličiakove prózy (Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský) majú romantický charakter, konanie postáv je motivované silnými vášňami. Neskoršie texty (Knieža liptovské, Reštavrácia) majú už realistické črty.
Reštavrácia – témou sú voľby do stoličného úradu v Uhorsku. Je to jediná Kalinčiakova humoristická próza so šťastným zakončením. Jej filmová adaptácia nesie názov Zemianska česť.
Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888)
V roku 1846 založil časopis Slovenské pohľady, stál pri zrode spolku Tatrín (1844).
Venoval sa predovšetkým publicistickým žánrom, beletrizovaným cestopisom, besedniciam, satirám a humoreskám.
Prózy – Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka, noveletka Od Silvestra do Troch kráľov – ich spoločnou črtou je využitie satirickej hyperboly.
Olejkár – príbeh lásky olejkárovho pomocníka Víta a Ľudmily a intríg, ktoré sa snujú proti Matúšovi Čákovi. Povesť je nabitá dramatickým dejom a množstvom postáv, z ktorých sú mnohé zahalené tajomstvom. Matúš Čák je tu idealizovaný ako cieľavedomý a spravodlivý vladár a zároveň uvedomelý Slovan a Slovák.
Samo Bohdan Hroboň (1820 – 1894)
Predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu. Paralelu utrpenia Krista videl v osude Slovanov a po tisícročnej kliatbe hlásal nástup večnej christoslavianskej ríše.
Prostredníctvom básnického jazyka sa chcel dopátrať skrytej podstaty slov a tým aj reality.
Preromantická a romantická literatúra
(koniec 18. a prvá polovica 19. storočia)
Preromantizmus a romantizmus
Veľká francúzska revolúcia (1789 – 1794) a buržoázne revolúcie (1848 – 1849) spôsobili definitívny rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu. Heslo Francúzskej revolúcie Sloboda – Rovnosť – Bratstvo dávalo človeku pocit slobody, ale v realite sa tieto myšlienky celkom neuskutočňujú. V západnej Európe sa formuje nacionalizmus = ideológia zdôrazňujúca význam národa ako spoločenskej jednotky.
„Udrime kladivom do teórií, poetík a systémov! Strhnime túto sadrovú zlepeninu, ktorá maskuje fasádu umenia! Neexistujú ani pravidlá, ani vzory, alebo lepšie povedané, neexistujú iné pravidlá okrem všeobecných zákonov prirodzenosti, ktoré vládnu nad všetkým umením, a okrem zvláštnych zákonov, ktoré vyplývajú pre každý výtvor z podmienok vlastných každému námetu.“ (Victor Hugo v Manifeste romantizmu – www.oldweb.rozhlas.sk.)
Znaky:
• dôraz na cit;
• nový filozofický smer idealizmus – myšlienku, vedomie a ducha považuje za prvoradé (nemecký filozof Hegel);
• nový filozofický smer iracionalizmus (neracionálne = nerozumové) – uprednostňovali vieru a inštinkt (nemecký filozof Herder);
• nový filozofický a literárny smer sentimentalizmus – opiera sa o city, citové zážitky;
• pesimizmus;
• synkretizmus – splývanie žánrov i druhov;
• hrdina – silný osamelý jednotlivec (= individualizmus);
– chce spasiť celé ľudstvo = mesianizmus (hlavne poľský a slovenský romantizmus);
– chce pomáhať celému ľudstvu = titanizmus;
– má určité ideály, ale nemôže ich realizovať, dostáva sa do konfliktu:
a) vnútorného – rozporné vnútro;
b) vonkajšieho – hrdina a spoločnosť; hrdina -revolucionár, ktorý bojuje sám;
• dôraz na cit, autoštylizácia – stotožnenie autora a hrdinu;
• harmónia kontrastov, napr. ohyzdnosť a krása;
• využíva sa ľudová slovesnosť;
• používa sa ľudový hovorový jazyk.
Predstavitelia:
Francúzska literatúra: Victor Hugo
Nemecká literatúra: Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Friedrich Schiller
Anglická literatúra: George Gordon Byron, Percy Bysshe Shelley
Ruská literatúra: Alexander Sergejevič Puškin
Poľská literatúra: Adam Mickiewicz
Maďarská literatúra: Sándor Petőfi
Česká literatúra: Karel Hynek Mácha, Božena Němcová, Josef Kajetán Tyl, Karel Jaromír Erben
Európska preromantická a romantická literatúra
Francúzska literatúra
Victor Hugo (1802 – 1885)
Začal písať veľmi mladý a už od začiatku bol oceňovaný literárnymi cenami. Stal sa členom Francúzskej akadémie. Písal poéziu, prózu i drámu. Venoval sa i politickej kariére (senátor).
Poézia: Legenda vekov – cyklus epických básní.
Dráma: Hernani, Cromwell – Predhovor k tejto dráme sa stal manifestom romantizmu.
Próza: historický román Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári, Robotníci mora.
Chrám Matky Božej v Paríži – romantický príbeh krásnej Cigánky Esmeraldy a škaredého Quasimoda, príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a bezprávia. Román tlmočí aj myšlienku, že ohyzdný zovňajšok neznamená ohyzdnú dušu a naopak… Príbeh sa odohráva v 15. storočí (= stredovek) v Paríži, dôležité miesta sú kostol Notre-Dame v Paríži a Dvor divov v Paríži.
Nemecká literatúra
Útlak, nesloboda a nespokojnosť tu vyvolali hnutie Sturm und Drang (Búrka a vzdor).
Johann Wolfgang von Goethe (1749 – 1832)
Pochádzal z bohatej meštianskej rodiny, študoval právo. Bol to básnik, prozaik, štátnik (minister), filozof a prírodovedec. Písal poéziu, prózu i drámu.
Poézia: Prometeus – óda, oslávil človeka – tvorcu, ktorý verí vo svoje vlastné sily.
Próza: Utrpenie mladého Werthera – román v listoch.
Dráma: veršovaná dráma Faust.
Utrpenie mladého Werthera – román v listoch s autobiografickými prvkami. Témou je nenaplnená láska, príbeh sa odohráva vo vidieckom prostredí. Smeruje k poznaniu, že je nemožné dosiahnuť vlastné individuálne šťastie v spoločnosti, ktorá sa riadi konvenciami a vymedzuje spoločenské hranice medzi ľuďmi.
Dejová línia je slabá, prerušovaná obrázkami z vidieka, s mnohými epizódnymi postavami. Postava Werthera je výrazne romantická, cení si na sebe len cit, nie rozum a trápi sa kvôli neopätovanej láske, až spácha samovraždu. Knihu vraj čítal (a obľúbil si) i Napoleon.
Faust – veršovaná dráma vychádza zo stredovekej povesti o legendárnom učencovi Faustovi, ktorý túži po pravom poznaní. V úsilí o absolútnu dokonalosť, uzavrie pakt s diablom Mefistofelom. Napokon starý slepý Faust prichádza k záveru, že slobodu a život si zaslúži len ten, kto o ne bojuje. Faust zomiera, ale Mefistofeles stávku prehrá, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci.
V júli r. 1812 predstavili Goethemu (v českých kúpeľoch Teplice) Beethovena. Weimarský radca Goethe osobu skladateľa komentoval: „Beethoven je, žiaľbohu, úplne neviazaná osobnosť. Má síce pravdu, ak pokladá svet za hnusný, no tým ho neurobí pre seba ani pre druhých príjemnejším. Musíme ho však ospravedlniť a poľutovať, pretože stráca sluch.“ (www.slovenskypacient.sk)
Friedrich Schiller (1759 – 1805)
Vojenský lekár, neskôr (s Goetheho pomocou) sa stal profesorom dejín v Jene a venoval sa histórii a literatúre. Písal poéziu a drámu.
Dráma: Zbojníci – tragédia, v ktorej hrdina, Karol Moor, zomiera kvôli svojej láske k slobode a spravodlivosti. Je to romantický hrdina, typ rebela, ktorý nezvládol rozpor medzi svojím ideálom a spoločenskými podmienkami. Úklady a láska – tragédia.
Poézia: Pieseň na radosť – óda, ktorej text zhudobnil Ludwig van Beethoven vo svojej 9. symfónii = Óda na radosť. Autor v texte vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity. Stala sa hymnou EÚ.
Heinrich Heine (1797 – 1856)
Najrevolučnejší nemecký básnik, prozaik. Písal poéziu s prvkami ľudovej slovesnosti a baladickými pochmúrnymi črtami a prózu.
Poézia: Kniha piesní – básne mladosti, citové a elegické, ale aj ironické motívy;
Satirická skladba: Nemecko, zimná rozprávka – báseň je koncipovaná ako lyrický cestopis.
Anglická literatúra
lord George Gordon Byron (1788 – 1824)
Písal revolučnú, lyricko-epickú poéziu.
Childe Haroldova púť – lyricko-epická skladba. Hrdina – básnik je rozčarovaný veľkosvetskou spoločnosťou, cíti sa osamelý, ale súčasne sa búri proti tyranii a neslobode porobených národov.
Chillonský väzeň – báseň, ktorá tlmočí myšlienku slobody.
Po dovŕšení dospelosti prevzal miesto v snemovni lordov i zdedený majetok. Podľa Byronovej gazdinej básnik predpokladal, že kedysi mnísi zakopali v dome poklad (Newstead Abbey – Byronovo zdedené sídlo, predtým kláštor). Preto kopal, no ´objavoval´ iba kostry mníchov. Najviac ho zaujali lebky – niektoré vystavoval v rôznych častiach domu. Služobníctvo sa ich bálo a najmä v noci sa takým miestam vyhýbalo. Jednu z lebiek si vraj Byron nechal opracovať tak, aby z nej mohol piť víno…
Percy Bysshe Shelley (1792 – 1822)
Písal lyrické básne, ktorých obsahom sú úvahy o svete, o človeku i o prírode. Je autorom drámy Odpútaný Prometeus – veršovaná dráma, vychádza z Aischylovej antickej tragédie Pripútaný Prometeus.
Je považovaný za jedného z najlepších lyrických básnikov píšucich po anglicky. Stal sa idolom ďalších generácií básnikov. Jeho manželkou bola Mary Shelleyová, ktorá sa preslávila hororovým románom Frankenstein.
Obaja významní anglickí romantickí básnici (lord Byron aj Shelley) zomreli predčasne v mladom veku.
Ruská literatúra
Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837)
Pochádzal zo šľachtickej rodiny, no od mlada sympatizoval s odporcami cárizmu. Za politické verše ho poslali do vyhnanstva. Písal poéziu a prózu, jeho rozsiahla tvorba je často zacielená na boj proti útlaku a bezpráviu.
Eugen Onegin – veršovaný román, zobrazuje typ „zbytočného človeka“ (Eugen Onegin – znudený šľachtic), neschopného urobiť šťastným ani seba samého. Tatiana – hlavná ženská postava je jednou z najkrajších ženských postáv vo svetovej literatúre.
Kapitánova dcéra – historický román, ľúbostný príbeh mladého šľachtica a dcéry veliteľa pevnosti.
Poľská literatúra
Adam Mickiewicz (1798-1855)
Na univerzite sa stal členom tajného študentského spolku, ktorého cieľom bola vlastenecká výchova, družnosť a vzdelávanie. Písal poéziu a prózu.
Ideály spolku vyjadril v básni Óda na mladosť.
V Paríži napísal národný epos Pán Tadeáš – dej tvorí spor dvoch šľachtických rodín o starý zámok. Roztržku ukončí láska mladých Tadeáša a Zošky.
Maďarská literatúra
Sándor Petőfi (1823 – 1849)
Pochádzal z chudobnej rodiny a jeho matka bola Slovenka z Turca. V tvorbe sa inšpiroval ľudovou slovesnosťou. Po vypuknutí revolúcie roku 1848 bol vodcom revolučnej mládeže.
Písal poéziu – najznámejšia je veršovaná rozprávka s názvom Víťaz Janko, v ktorej hrdina bojuje proti Turkom, putuje ríšou rozprávok a napokon sa stretol so svojou milou. Mŕtvu milú, utýranú macochou, prinavráti k životu.
Tvoril i revolučné básne (Obeste kráľov!)
Česká literatúra
Božena Němcová (1820 – 1862)
Na Slovensku zbierala ľudové rozprávky, stretávala sa so štúrovcami (Chalupka, Botto). Venovala sa najmä próze (Babička s podtitulom Obrazy venkovského života)
Josef Kajetán Tyl (1808 – 1856)
Písal poviedky a divadelné hry – napr. hru Fidlovačka – tu po prvý raz odznela pieseň Kde domov můj, súčasná česká hymna.
Karel Jaromír Erben (1811 – 1870)
Básnik. Jediná básnická zbierka Kytice obsahuje napr. balady Polednice, Svatební košile, Vodník. R. 2009 vznikol podľa zbierky film (zahrnul sedem z balád).
Karel Hynek Mácha (1810 – 1836)
Písal lyrické i lyricko-epické básne, prózu i drámu. Najznámejším textom sa stala skladba Máj.
Romantizmus v americkej literatúre
Edgar Allan Poe (1809 – 1849)
Romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista. Bol autorom fantastických a mystických príbehov a zakladateľom detektívneho a hororového žánru. Do Európy sa za Poeovho života dostali jeho texty napr. vďaka prekladom Charlesa Baudelaira. Jeho dielo inšpirovalo i Arthura Conana Doyla a postavu Sherlocka Holmesa. Mnohé z Poeových diel boli nielen zdramatizované, ale aj sfilmované alebo pretvorené do komiksovej podoby.
Je autorom básne Havran. Detektívne a fantastické prózy – napr. Vraždy v ulici Morgue, Jama a kyvadlo, zb. Čierny kocúr a iné poviedky.
Romantizmus na Slovensku (1830-1850)
Spoločenské pomery:
Priemyselná revolúcia v Anglicku a Veľká buržoázna revolúcia vo Francúzsku podnietili sériu revolúcií po celej Európe. Medzi ne patrila aj buržoázna revolúcia v Rakúsko- Uhorsku v rokoch 1848-1849. V predrevolučných rokoch sa dostáva do popredia generácia Mladé Slovensko, ktorá bojuje za svojbytnosť slovenského národa. Postupne sa z nich formujú štúrovci – tí riešili otázky jazyka a svojbytnosti slovenského národa v programe Žiadosti slovenského národa. Slovenský romantizmus sa vyvíjal v podmienkach dvojakého útlaku: národnostného maďarského a hospodárskeho rakúskeho.
V porovnaní so západnými literatúrami v dielach našich autorov nad osobnými citmi prevažujú láska k vlasti, slovanský humanizmus a ľudová slovesnosť. Na vymanenie spod moci Uhorska bolo potrebné zvýšiť národnú hrdosť. Hlavným literárnym druhom sa stáva lyrika.
Ľudovít Štúr (1815 Zay Uhrovec – 1856 Modra)
Politik, jazykovedec, novinár, vedúca osobnosť v období slovenského obrodenia.
V diele Náuka reči slovenskej vysvetlil gramatiku jazyka. Potrebu jeho existencie zdôvodnil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí.
Založil Slovenskie národnie noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský.
…treba myšlienky naše aj v ich vlastnej forme, v tej, v ktorej ony u nás povstávajú, do ktorej sa v duchu našom obliekajú, predstaviť, tak iste aj myšlienky naše úplnejšie, významnejšie, dôraznejšie budú, k duchu kmeňa nášho slovenského mocnejšie prehovoria a diela naše aj formou svojou, slovom, budú diela slovenské. (Ľ. Š.: Nárečja…)
Samo Chalupka (1812 – 1883)
Najstarší zo štúrovcov, využíval motívy sociálnej nespravodlivosti. Básnik monumentalizmu – lokalizuje básne do úzkej súvislosti s nejakým statickým úkazom (hrad, rieka, bralo, Kráľova hoľa), okolo ktorého sa rozvíja osud hrdinu.
Hrdinovia jeho textov majú najbližšie k ľudovej zbojníckej a vlasteneckej tradícii. Jazyk jeho básní vychádza z ľudovej poézie, Jeho verše majú dramatický spád, spevnosť a citovú vrúcnosť, používajú zvukové figúry (zvukomaľba- napr. výber spoluhlások- duní Dunaj). Jeho tvorbu môžeme rozdeliť do troch oblastí: diela s jánošíkovskou tematikou (Likavský väzeň, Junák, Kráľohoľská), s protitureckou tematikou (Branko, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan) a s motívmi dávnej minulosti Slovanov (Mor ho!).
Janko Kráľ (1822 – 1876)
Najrevolučnejší z romantických básnikov. V jeho poézii sa najvýraznejšie prejavil romantický rozpor medzi snom a skutočnosťou aj harmónia protikladov.
Študoval v Kežmarku, v Levoči, na lýceu v Bratislave. Po vypuknutí revolúcie v r. 1848 prišiel so svojim priateľom J. Rotaridesom a spolu burcovali dedinský ľud do boja za slobodu. Za to ho postihlo desaťmesačné väzenie v Šahách a v Pešti. Po prepustení sa zapojil do boja dobrovoľníckych oddielov.
Jeho poézia sa pohybuje od vyjadrenia osobných citov k zobrazeniu spoločenských problémov, od ponášok na ľudovú pieseň až po veľké filozofické skladby. Najvýraznejšou črtou je odbojnosť a revolučnosť. Väčšinu básní neuverejnil, lebo boli ostro kritické a pochmúrne.
Získal prezývku divný Janko.
Tvorba:
Piesne a balady: jeho prvé básne tvoria piesne na ľudové motívy. Z piesní a povestí vychádza aj vo svojich baladách. Zdôrazňuje v nich mravnosť a jej porušenie sa prísne trestá (napr. Skamenelý, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka). Najznámejšou skladbou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. V básni Duma bratislavská vyjadril nespokojnosť so zosadením Štúra z bratislavskej Katedry reči a literatúry česko-slovenskej. Básne Janko, Žobrák, Zbojnícka balada spája jánošíkovská tematika. Revolučnú lyriku reprezentujú básne: Jarná pieseň, Šahy.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – balada, v ktorej romantický hrdina porušuje všetky všeobecne uznávané normy a vykoná veľký čin v prospech iného. Okrem epickej postavy divného Janka je v básni aj lyrický hrdina, ktorý vypovedá o svojich životných pocitoch, najmä o vzťahu k domovu. Janko je postava výnimočná; líši sa od obyčajných dedinčanov, vyhľadáva samotu. Je hrdý, ukrutný a smelý. U ľudí vzbudzuje nenávisť a odpláca sa tiež nenávisťou. Neváži si svoj život. Je osamelý. Nerešpektuje, „čo sa patrí“. Pociťuje intenzívny smútok. Rozhodne sa zachrániť zakliatu pani, ktorá je alegorickým obrazom zakliatej slobody národa, pri svojom čine umiera.
Andrej Sládkovič (1820 – 1872)
Vlastným menom Braxatoris, najromantickejší zo štúrovských básnikov.
Marína – básnická skladba, inšpiráciou mu bola nenaplnená láska k Márii Pišlovej, ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára.
(Ja sladké túžby, túžby po kráse/ spievam peknotou nadšený,/a v tomto duše mojej ohlase/svet môj je celý zavrený;/z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí,/ona mi svety pohýna;/ona mi kýva zo sto životov: No centrom, živlom, nebom, jednotou/krás mojich moja Marína!)
Detvan – lyricko-epická skladba, dej je situovaný do čias kráľa Mateja Korvína.
Ján Botto (1829 – 1881)
Najmladší štúrovský básnik, študoval v Levoči, tu si osvojil názory štúrovcov, ktorí sem prišli po zosadení Ľ. Štúra z bratislavskej katedry. Najviac čerpal z ľudovej slovesnosti, rozvinul typ romantickej balady. Medzi najznámejšie diela patria:
Margita a Besná – baladický príbeh o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy.
Žltá ľalia – balada o porušení manželskej prísahy vernosti.
Smrť Jánošíkova – Bottovo vrcholné dielo. Botto predstavil Jánošíka ako bojovníka za národnú slobodu.
Ján Kalinčiak (1822 – 1871)
Prozaik. Dejovo sú Kalinčiakove prózy zasadené do obdobia vlády kráľa Mateja Korvína a protitureckých bojov. Sám autor ich žánrovo vymedzoval ako „povesti“, hoci najčastejšie ide o poviedky, novely, zriedkavejšie román.
Skoršie Kaličiakove prózy (Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský) majú romantický charakter, konanie postáv je motivované silnými vášňami. Neskoršie texty (Knieža liptovské, Reštavrácia) majú už realistické črty.
Reštavrácia – témou sú voľby do stoličného úradu v Uhorsku. Je to jediná Kalinčiakova humoristická próza so šťastným zakončením. Jej filmová adaptácia nesie názov Zemianska česť.
Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888)
V roku 1846 založil časopis Slovenské pohľady, stál pri zrode spolku Tatrín (1844).
Venoval sa predovšetkým publicistickým žánrom, beletrizovaným cestopisom, besedniciam, satirám a humoreskám.
Prózy – Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka, noveletka Od Silvestra do Troch kráľov – ich spoločnou črtou je využitie satirickej hyperboly.
Olejkár – príbeh lásky olejkárovho pomocníka Víta a Ľudmily a intríg, ktoré sa snujú proti Matúšovi Čákovi. Povesť je nabitá dramatickým dejom a množstvom postáv, z ktorých sú mnohé zahalené tajomstvom. Matúš Čák je tu idealizovaný ako cieľavedomý a spravodlivý vladár a zároveň uvedomelý Slovan a Slovák.
Samo Bohdan Hroboň (1820 – 1894)
Predstaviteľ mesianistickej línie slovenského romantizmu. Paralelu utrpenia Krista videl v osude Slovanov a po tisícročnej kliatbe hlásal nástup večnej christoslavianskej ríše.
Prostredníctvom básnického jazyka sa chcel dopátrať skrytej podstaty slov a tým aj reality.
