1. Fonematický princíp

Jedna a tá istá hláska schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov (fonéma) píše sa jedným a tým istým grafickým znakom (písmenom).

Výnimky: dz, dž, i/ y, dvojhlásky, ď, ť, ň, ľ pred e / i, x, w a q v prevzatých slovách (tu sa dodržiavajú iné pravopisné princípy).

2. Morfematický princíp

V spisovnej slovenčine sa zachováva jednotná podoba slov a morfém so znelými alebo neznelými spoluhláskami na rozdiel od výslovnosti

Napr. DUB – vysl. sa ako [dup], tvar duba a ďalšie tvary sa vyslovujú so spoluhláskou b.

alebo: chlap sa vyslovuje so spoluhláskou p na konci slova, ale ak sa vyskytuje pred slovom so znelou spoluhláskou alebo samohláskou na začiatku, vyslovuje sa b, napr. chlap zastal, chlap ostal [chlab zastal, chlab ostal].

3. Gramatický princíp

– Písmená y, ý a i, í sa používajú na rozlíšenie tvarov N sg. a N pl. prídavných mien vzoru pekný a tvarov N sg. a N pl. iných slov, ktoré sa skloňujú rovnako ako prídavné mená vzoru pekný, napr. pekný chlapec – pekní chlapci, jeden pocestný – dvaja pocestní, akýsi chlapec – akísi chlapci, prvý pretekár – prví pretekári. 

Tento princíp sa neuplatňuje pri písaní prídavných mien vzoru cudzí – tvary N sg. a N pl. sa píšu rovnako, napr. cudzí chlapec – cudzí chlapci.

4. Etymologický princíp

V predponách a základoch domácich slov sa na označenie foném i, í používajú písmená i, í a y, ý podľa pôvodu. Písanie sa v nich zachováva podľa stavu v staršom jazyku, keď existovali osobitné fonémy (= zvuky) i, í a y, ý.

Etymologický princíp sa uplatňuje aj pri písani slov cudzieho pôvodu, ktoré v pravopise zachovávajú pôvodnú podobu – bicykel, cylinder, polygrafia, poliklinika… Zachováva sa aj písanie cudzích písmen, ktoré sa v domácich slovenských slovách nepoužívajú (röntgen, Słowacki, Győr).

Pravopisne zdomácnené slová sa píšu podľa výslovnosti, no zväčša sa zachováva pôvodné písanie i, í a y, ý, napr. futbal, menčester, žurnál, adresa, džús, brigáda, lýra.

V slovenskom pravopise má d o m i n a n t n é p o s t a v e n i e fonematický princíp (jedna fonéma = jedna graféma). Dopĺňa ho morfematický princíp – ten napr. vedie k jednotnému písaniu morfém (bez ohľadu napr. na spodobovanie). Značné zastúpenie má etymologický princíp, ktorý sa týka písania slov domáceho aj cudzieho pôvodu – teda písanie podľa stavu v staršom jazyku alebo podľa stavu v cudzích jazykoch. V malej miere je zastúpený gramatický princíp.

(Podľa Pravidiel slovenského pravopisu. Dostupné zo: https://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf)