Podstatné mená (substantíva)
Sú to plnovýznamové a ohybné slová, ktoré pomenúvajú osoby, veci, javy.
Sú vetnými členmi – najčastejšie vo funkcii podmetu, predmetu, nezhodného prívlastku.
Ohýbanie podstatných mien znamená, že dokážu meniť svoj gramatický tvar. Základným tvarom podstatného mena je nominatív singuláru (teda prvý pád jednotného čísla) – v takomto tvare nájdeme podstatné meno v slovníku.
Ohýbanie – teda zmena tvaru podstatného mena – sa označuje ako skloňovanie. Práve pre skloňovanie sú dôležité gramatické kategórie podstatných mien: rod, číslo, pád.
Druhy podstatných mien
Podľa predmetu pomenovania delíme podstatné mená na:
- konkrétne (hmotné) – pomenúvajú osobu, zviera, vec (Jano, mama, dom);
- abstraktné (nehmotné) – pomenúvajú nehmotné veci a činnosti (priateľstvo, chôdza);
- životné – pomenúvajú osoby, zvieratá:
- môžu byť vlastné – t. j. pomenúvajú konkrétnu osobu, zviera (Andrej, Dunčo) – píšu sa s veľkým začiatočným písmenom;
- alebo všeobecné (otec, žiačka, šofér, pes);
- neživotné – pomenúvajú veci a javy:
- môžu byť vlastné – t. j. pomenúvajú mesto, krajinu, udalosť (Košice, Slovensko, Povstanie = SNP);
- alebo všeobecné (koleso, vietor).
Gramatické kategórie podstatných mien
Rod
Rozlišuje sa mužský, ženský a stredný rod – pre každý rod potom existuje niekoľko skloňovacích vzorov, ktoré poskytujú „návod“, aké pádové prípony sa k rôznym skupinám podstatných mien v jednotlivých pádoch pripájajú.
Pri mužskom rode sa rozlišuje i kategória životnosti.
Podstatné mená mužského rodu sa skloňujú podľa vzorov chlap, hrdina (životné); dub, stroj (neživotné). Zvieracie podstatné mená sa skloňujú v jednotnom čísle (singulári) podľa životných, v pluráli podľa neživotných vzorov. Podstatné mená pes, vlk, vták je možné skloňovať i v pluráli ako životné.
Životné podstatné mená a zvieracie podstatné mená cudzieho pôvodu zakončené na samohlásky -i, -y, í, -e, -é, -ä (efendi, Henry, Dante) sa skloňujú podľa vzoru kuli.
Neživotné podstatné mená mužského rodu cudzieho pôvodu zakončené na -r, -l s pohyblivými samohláskami e a o (tieto samohlásky sú v slove iba v nominatíve jednotného čísla a v ostatných pádoch sa vynechávajú) ako liter, semester, bicykel, október, sveter, pulóver, kufor
– majú v nominatíve množného čísla príponu -e tak ako vzor stroj (litre, semestre, bicykle, októbre, svetre, pulóvre, kufre);
– genitíve jednotného čísla majú podstatné mená október a sveter tvary (bez) októbra, svetra a v lokáli jednotného čísla majú tvary (o) októbri, svetri.
Podstatné s rovnakým zakončením, ktoré sú domáceho pôvodu, sa skloňujú pravidelne podľa vzoru dub (teplomer – bez teplomera/teplomeru – dva teplomery).
/Podľa https://jazykovaporadna.sme.sk/q/2643/ /
Podstatné mená ženského rodu sa skloňujú podľa vzorov žena, ulica, dlaň, kosť, gazdiná, idea.
Osobitné pravidlá skloňovania majú podstatné mená pani a mať.
Slovo pani je nesklonné vtedy, keď za ním nasleduje označenie alebo oslovenie ženy s uvedením mena, titulu, funkcie ap., napr. bez pani Novotnej, k pani doktorke, zavolám pani učiteľku (ale v nominatíve množného čísla je v týchto prípadoch prípustný dvojtvar, napr. vážené pani/panie učiteľky).
Ak slovo pani vystupuje samostatne, teda nenasleduje za ním meno, titul alebo funkcia, skloňuje sa: prišiel bez panej, tajomstvo hradnej panej, požiadal veľkomožnú paniu, s dvomi paniami, počul o neznámych paniach.
/Podľa: https://jazykovaporadna.sme.sk/q/898/#ixzz7vS4d7VfM /
Slovo mať má rovnako ako podstatné mená mati a mater tvary:
| SG | PL |
| N – mať, mati, mater | N – matere |
| G – (od) matere | G – (od) materí |
| D – materi | D – materiam |
| A – mať, mati, mater | A – matere |
| L – (o) materi | L – (o) materiach |
| I – (s) materou | I – (s) materami |
Podstatné mená stredného rodu sa skloňujú podľa vzorov mesto, srdce, vysvedčenie, dievča.
V slovenčine sa využíva kategória gramatického rodu – znamená to, že gramatický rod sa nie vždy zhoduje s prirodzeným rodom (dievča – je to podstatné meno stredného rodu, ale označuje mladú ženu = prirodzene by sa hodil ženský rod).
Pád
Pri skloňovaní podstatných mien sa v súčasnej spisovnej slovenčine používa 6 pádov:
nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál a inštrumentál.
V staršej slovenčine alebo v hovorovej či nárečovej podobe jazyka sa môžeme stretnúť i s ďalším pádom. Označuje sa ako vokatív a slúžil na oslovenie (mamo, otče). V hovorovej reči sa podobný tvar často používa i dnes (mami, oci).
V neutrálnom spisovnom jazyku na oslovenie používame nominatív (otec, prosím ťa…).
V slovenčine používame i viaceré prevzaté podstatné mená, ktoré sú nesklonné (pyré, karé, kupé, kiwi, atašé, madam).
Číslo
Väčšina podstatných mien môže mať tvar jednotného aj množného čísla (= tvarom singuláru pomenúvajú jeden objekt, tvarom plurálu pomenúvajú viacero objektov).
Niektoré podstatné mená vyjadrujú „mnohosť“ iným spôsobom, ako je kategória čísla. Osobitne teda vydeľujeme skupiny podstatných mien podľa iného vyjadrenia množstva:
- hromadné podstatné mená – tvarom jednotného čísla pomenúvajú viacero objektov (zverina, školstvo, lístie);
- látkové podstatné mená – pomenúvajú nerozčlenené množstvo – v ANJ sú označované ako nepočítateľné (zlato, múka, voda). Niekedy môžu mať i množné číslo (plurál), ale pomenúvajú ním nie viac objektov, ale viac druhov – napr. (minerálne) vody, (bezlepkové) múky;
- skupinové podstatné mená – pomenúvajú predmety, ktoré sa vyskytujú v skupinách; majú i jednotné číslo, ale častejším tvarom je plurál (párky, vlasy, zápalky);
- pomnožné podstatné mená – tvarom množného čísla pomenúvajú jeden predmet/ objekt (hodinky, dvere, Piešťany).
Rod a vzor pomnožných podstatných mien sa určuje podľa zakončenia v nominatíve a v datíve množného čísla (majú iba množné číslo):
Pomnožné podstatné mená
– zakončené v N pl. -e a v D pl. -om (napr. okuliare, Dechtáre, Vráble) majú neživotný mužský rod a skloňujú sa podľa vzoru stroj. Niektoré z týchto geografických názvov nemajú v genitíve pádovú príponu (presnejšie: majú tzv. nulovú pádovú príponu): (z) Dechtár, Tesár, Levár, iné zasa majú príponu -ov, napr. Hámre – (z) Hámrov. Takéto skloňovanie sa ustálilo historicky.
– zakončené v N pl. -y a v D pl. -om (napr. dostihy, zálety, fašiangy, Piešťany, Karpaty, Dvorníky) zodpovedajú neživotnému mužskému rodu, skloňujú sa podľa vzoru dub. Niektoré z geografických názvov majú v genitíve na rozdiel od vzoru nulovú príponu – napr. geografické názvy zakončené v nominatíve na prípony -any (z Margecian), -íky, -áky, -iaky (z Dvorník, z Novák), ale aj Krompachy – Krompách, Piešťany – Piešťan.
– zakončené v N pl. -y a v D pl. -ám/-am (napr. sánky, hodiny, noviny, prázdniny, Tatry) sú ženského rodu a skloňujú sa podľa vzoru žena.
– zakončené v N pl. -e a v D pl. -iam/-am (napr. sane, jasle, kliešte, Košice, Vianoce) sú ženského rodu a skloňujú sa podľa vzoru ulica.
– zakončené v N pl. na -á/-a a v D pl. na -ám/-am (napr. skriptá, ústa, Košariská) sa skloňujú podľa vzoru mesto a sú stredného rodu.
– zakončené v N pl. -ia/-a a v D pl. -iam/-am (napr. prsia, pľúca, Lukovištia) sú tiež stredného rodu a skloňujú sa podľa vzoru srdce.
/Podľa: https://jazykovaporadna.sme.sk/q/6324/ /
