STAROVEK (3. tisícr. p. n. l. – 5. stor. n. l.)

ORIENTÁLNA LITERATÚRA

• sumerská
• hebrejská
• indická

SUMERSKÁ LITERATÚRA
(asi 2500 r. p. n. l.)

• Epos o Gilgamešovi

– staroveký epos (znaky eposu: veľká epika, čerpá z mytológie, ústne podanie, epická šírka, hrdina s nadprirodzenými schopnosťami, miešanie reality a fantázie, bohovia zasahujú do deja, majú ľudské vlastnosti i slabosti…);

– otázky zmyslu života a smrti (Keď zomriem, budem ako Enkidu?), príbeh o potope sveta, hľadanie cesty k nesmrteľnosti.

HEBREJSKÁ LITERATÚRA

(od cca 1000 p. n. l.)

• Biblia

– členenie na Starý zákon (vznik od 1000 p.n..) a Nový zákon (cca od 1. st. n. l.)

ANTICKÁ LITERATÚRA
(9. stor. p. n. l. – 5. stor. n. l.)

• grécka
• rímska

Sofokles (497/6 – 405/6 p. n. l.)

• Vládca Oidipus
• Antigona

– antická dráma: antické divadlo, súťaž, výchovný charakter, tri jednoty, vo veršoch, prítomnosť zboru);

– tragédia (tzv. neharmonické riešenie konfliktu), zrážka človeka s osudom, katarzia;

– mýtická doba, (okrem iného téma moci, pojem oidipovský komplex);

Antigona – antická dráma, tragédia

– snaha hlavnej hrdinky, Oidipovej dcéry a sestry zároveň, očistiť rod – „hnusné plemeno“, zrážka ľudských zákonov s „božími“.

• Homér – Ílias, Odysea

– námety z mytológie a histórie;

– epos – epická poézia.

STREDOVEK (5. stor. – 15. stor.)

• anonymita autorov;
• na Veľkej Morave Konštantín a Metod (9. st.);
• členenie literatúry na náboženskú a svetskú: hrdinovia – svätec alebo rytier,
• druhový synkretizmus aj prelínanie umeleckej a vecnej lit.

Epos (Pieseň) o Rolandovi

Proglas – prvá slovanská báseň (9. st.)

Moravsko-panónske legendy

HUMANIZMUS A RENESANCIA (14. stor. – 17. stor.)

• talianska literatúra: Dante, G. Boccaccio,
• francúzska literatúra: F. Rabelaise, F. Villon,
• španielska literatúra: Cervantes

• anglická literatúra: William Shakespeare

– Hamlet

– Rómeo a Júlia,

– Sen noci svätojánskej,

– alžbetínska dráma, tragédia (písaná vo veršoch, resp. kombináciou verša a prózy),

– porušovanie kánonu (narúšanie požadovanej jednoty miesta, deja a času; prítomnosť ľudového humoru),

Hamlet ako renesančný intelektuál – irónia, sarkazmus…),

– divadlo v divadle,

– postavy – výrazné individuality (renesančný hĺbavý intelektuál, karierista, pätolizač a zrada, morálne slabá žena, krehká dievčina),

– najslávnejšia replika: „Byť a či nebyť?“

BAROK (16. stor. – 18. stor.)

• Taliansko: T. Tasso
• Anglicko: J. Milton

• Hugolín Gavlovič – Valaská škola mravúv stodola

– katolícky barok v slovenskej literatúre,

– didakticko-reflexívna poézia („poučno-úvahová“),

jednotlivé básne Valaskej školy – kompozícia = Úvod, 21 pastierskych nót, Prídavek, Záver

KLASICIZMUS A OSVIETENSTVO (17. stor. – 18. stor.)

SVETOVÝ KLASICIZMUS
(17. a 18. stor.)

• Francúzsko: J. B. P. Moliére – Lakomec

– chcel písať komédie podľa pravidiel pre vznešené hry, ktoré boli v tejto dobe ideálom, pravidlá porušil prózou, dôležitým sa stal kvalitný dialóg,

charakterový typ postavy: hyperbolizuje negatívnu vlastnosť (lakomstvo, hlúposť, pokrytectvo atď.)

SLOVENSKÝ KLASICIZMUS

(20. a 30. roky 19. stor.)

• Ján Hollý – Svatopluk

– epos (záväzná kompozícia),

– časomiera (ako Homér, Vergílius),

– bernolákovčina,

– téma Veľkej Moravy na posilnenie národného povedomia

Ján Chalupka: Kocúrkovo

– cyklus komédií z prostredia malomesta

KLASICIZMUS/

PREROMANTIZMUS

(20. a 30. roky 19. stor.)

• Ján Kollár – Slávy dcera

– prvky preromantizmu: téma lásky k žene, vyjadrenie citov (ale hlavne vlastenecký motív),

– časomiera (Předzpěv – elégia), sylabotonizmus (znělky – sonety),

– odkazy na minulosť (odkazy na české dejiny, Veľkú Moravu a pod.), Mína – symbol Slovanov a odplaty za krivdy a hriechy páchané na Slovanoch

ROMANTIZMUS (posledná tretina 18. stor. – 1. pol. 19. stor.)

SVETOVÝ ROMANTIZMUS
(posl. tretina 18. stor. – 1. pol. 19. stor.)

•  americká literatúra: Edgar Allan Poe – Havran, Vraždy v ulici Morgue

Vraždy v ulici Morgue – patrí medzi prvé detektívne príbehy vo svetovej literatúre (Poe ako zakladateľ detektívky a hororu)

• francúzska literatúra: V. Hugo
• nemecká literatúra: J. W. Goethe
• anglická literatúra: P. B. Shelley, G. G. Byron
• česká literatúra: K. J. Erben

• ruská literatúra: A. S. Puškin – Kapitánova dcéra

– novela? román?, podľa autora „historická povesť“,

– priamy rozprávač (Peter Griňov), historická postava – Pugačov, historická téma – Pugačovovo povstanie, téma lásky, ktorá musí prekonávať prekážky,

– zaujímavá vonkajšia kompozícia (motto z ľudovej slovesnosti v úvode kapitol),

– kontrastné zobrazenie (Pugačov – Švabrin)

SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS
(30. a 40. roky 19. storočia)

• Samo Chalupka – Mor ho!

– kolektívny hrdina (idealizovaný),

– námet z histórie (ale fikcia),

– kontrastný princíp (malá družina Slovanov – cisárske vojsko, dobro – zlo, vysoké hory – rovné polia),

– silný vlastenecký motív (národno-obranná funkcia umenia),

– sylabický veršový systém,

– lyricko-epická skladba (synkretizmus – prelínanie druhov)

• Ján Botto – Smrť Jánošíkova

– námet z histórie, inšpirácia ľudovou slovesnosťou, romantický hrdina (ale Jánošík je zároveň ľudovým hrdinom),

– alegória a symbolika (Jánošík aj ako alegorická bytosť),

– kontrastný princíp,

– sylabický veršový systém,

– lyricko-epická skladba (druhový synkretizmus),

– rytmicko-syntaktický paralelizmus (bez presahov),

– aktualizácia (alegoricky sa hovorí o revolúcii 1848/49 – tzv. meruôsmy rok), mimoliterárna funkcia poézie štúrovcov (prebúdzať národné povedomie, potvrdzovať existenciu národa)

• Andrej Sládkovič – Marína

– sylabický verš, ale s mnohými vybočeniami (neuplatňuje dôsledne dierézu, nepravidelný výskyt združených rýmov, veršový presah, spojenie ľúbostnej a spoločenskej lyriky),

– druhy lyriky: intímna – ľúbostná, spoločenská (objektom je rodina, spoločnosť, národ, ľudstvo…), prírodná,

– najdlhšia ľúbostná báseň v slov. lit.,

– spojenie lásky k žene s láskou k národu

PRECHOD OD ROMANTIZMU K REALIZMU V SLOVENSKEJ LIT. (60. a 70. roky 19. stor.)

• Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

– nadväznosť na J. Chalupku,

– kladní aj záporní hrdinovia a tí, o ktorých sa bojuje (šľachta, inteligencia, meštianstvo),

– zmierlivé riešenie konfliktu, komédia (typický Palárikov prvok: zámena postáv),

– národná téma

REALIZMUS (1. pol. 19. stor. s koreňmi v 18. stor.)

SVETOVÝ LIT. REALIZMUS
(1. pol. 19. stor. s koreňmi v 18. stor.)

• Honoré de Balzac – Otec Goriot

– téma zo súčasnosti,

– román (reprezentatívny žáner realizmu),

– hrdina je človek ako súčasť spoločnosti, ktorá ho ovplyvňuje,

– obraz spoločnosti 30. rokov 19. stor.,

– súčasť cyklu Ľudská komédia

SLOVENSKÝ LIT. REALIZMUS
(1880-1918)

• Pavol Országh Hviezdoslav –Hájnikova žena, Krvavé sonety (realizmus, parnasizmus)

– sylabotonický prozodický systém,

– Krvavé sonety – reakcia na 1. sv. vojnu,

– Hájnikova žena – lyricko-epická básnická skladba

• Svetozár Hurban Vajanský – Trochej a jamb

– sylabotonický prozodický systém

• Martin Kukučín – Keď báčik z Chochoľova umrie, Dom v stráni

(1. vlna realizmu – charakterizuje ju skôr zmierlivosť v prístupe ku konfliktom)

– orientácia na kratšie prozaické žánre, najmä na poviedku a novelu,

– poviedky majú tradičné ukotvenie v prostredí slovenskej dediny (román Dom v stráni sa odohráva na chorvátskom vidieku),

– obraz dedinského človeka, snaha preniknúť hlbšie do jeho vnútra, ale aj obraz tzv. panskej spoločnosti (učiteľ, richtár, farár, zemania atď.),

– otázka, či môže zemianstvo stáť na čele národa,

– kritickosť, humor, výrazný rozprávač, mená charakterizujú postavy (pán z Domaníc), typizácia,

• Jozef Gregor Tajovský – Maco Mlieč

(2. vlna realizmu – charakterizuje ju výraznejšia kritickosť)

– orientácia na kratšie prozaické žánre, najmä na poviedku, – prostredie slovenskej dediny, kritickosť a satira, výrazný rozprávač,

– obviňovaný z prílišnej kritickosti („tupiteľ národa“)

• Jozef Gregor Tajovský – Statky-zmätky

– klasická dramatická kompozícia,

– odmietanie idealizácie slovenského národa, zobrazené ľudské „necnosti“: pretvárka, nevera, náchylnosť k alkoholu, túžba po majetku, vypočítavosť, lakomstvo, lenivosť, hašterivosť,

– nepríjemné témy (napr. manželská nevera, domáce násilie),

– hovorový jazyk a ľudová frazeológia

• Božena Slančíková Timrava – Ťapákovci

(2. vlna realizmu – charakterizuje ju výraznejšia kritickosť)

– kratšie prozaické žánre, najmä poviedky a novely,

– prostredie slovenskej dediny,

– obraz dedinského človeka, snaha preniknúť hlbšie do jeho vnútra, ale aj obraz tzv. panskej spoločnosti (učiteľ, richtár),

– kritickosť a satira,

– Ťapákovci – zobrazenie zaostalosti na dedine (Ťapákovci) v kontraste k snahe o pokrok (Iľa), psychologická hĺbka (Anča – zmija)

LITERÁRNA MODERNA (posledná tretina 19. storočia a zač. 20. stor.)

SVETOVÁ LIT. MODERNA

• Charles Baudelaire – Mrcina

• Paul Verlaine – Básnické umenie

– poézia o poézii,

– hudobnosť (hudbu len)… symbolistická neurčitosť (oči za závojom, preč s vražednou pointou, pointou, čo vraždí)…

Christian Morgenstern
Nočný spev rýb

– predchodca avantgardy (napr. dadaistov, expresionistov),

– prvky nonsensu,

„čistá lyrika“

konkrétna báseň (objekty namiesto slov)

SLOVENSKÁ LIT. MODERNA
(1900-1918)

• Ivan Krasko – Zmráka sa…, Otrok, Otcova roľa

• symbolizmus,
• národná téma aj subjektívne prežívanie lyr. hrdinu

• Ivan Krasko – Poetika starej lyriky

– poézia o poézii (programová báseň – nech hudbou zneje každý malý verš, náznak tajomna…tisícimi tónmi znie),

• Janko Jesenský – Koketka

– novela (potlačenie opis. zložiek, dramatickosť, náhly zvrat a pointa, málo postáv, jedna udalosť, každodenný život),

– vnútorný monológ,

MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA (1918-1945)

• Franz Kafka – poviedky Premena, Ortieľ

– pluralitné vysvetľovanie jeho próz, rôzne interpretácie,

– motív premeny (premena = trest?),

– bizarné situácie, ale vecný jazyk bez emócií,

– vplyv na modernú prózu 20. storočia,

– ponurá atmosféra, bezvýchodiskovosť

• James Joyce – Odyseus (román)

– experiment, 1 deň na 700 s., – paródia na Homérov epos Odysea,

– Dublin, zobrazenie života v Írsku,

– prúd vedomia (myšlienky v procese zrodu – bez usporiadania do syntakticky pravidelných viet)

• Erich Maria Remarque – Na západe nič nové (román, realizmus, naturalizmus, expresionizmus)

– zobrazenie utrpenia, odvahy a priateľstva obyčajných vojakov, odsúdenie militarizmu (autor nezobrazuje vojakov znepriatelených strán ako skutočných nepriateľov),

– Paul Bäumer reprezentuje tzv. stratenú generáciu, realisticky zobrazuje život vojakov v zákopoch na západnom fronte, prvky expresionizmu – vyjadrenie zážitku, prežívania

• Jozef Cíger-Hronský – Jozef Mak

(prekonávanie realizmu, znaky lyrizovanej prózy, expresionizmu)

– román,

– hlavný hrdina je „človek-milión“ (obyčajný dedinský človek, symbol tichého utrpenia, slabý a silný/ vytrvalý zároveň),

– osudovosť (fatalita), ukrižované ruky, k nim však už nie ústa, preto vnútorné „dialógy“ (autor hovorí za mlčanlivé postavy),

– sociálna tematika, prvky lyrizovanej prózy (a potom prišla inovať… Julin biely úsmev),

– personálny rozprávač – koncentrovaný na prežívanie hl. postavy

• Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia

(prekonávanie realizmu, naturizmus)

– novela, lyrizovaná próza (naturizmus):

– inšpirácia ľudovou slovesnosťou (hrdinská rozprávka),

– retrospektívne rozprávanie

retardácia = spomaľovanie deja (opisy prírody, vnútorné monológy, snívanie…), romanticky výnimočná postava, príroda ako postava,  prelínanie sna a skutočnosti, minulosti a prítomnosti, postava s tajomstvom,

nadčasovosť: vzťah kolektívu a jednotlivca, postoj kolektívu k človeku, ktorý je „iný“

• Ján Smrek

– básnická tvorba, vplyv vitalizmu, senzualizmus (Cválajúce dni, Iba oči)

• Milo Urban – Živý bič

– téma vojny, príbeh sa neodohráva na fronte, ale „v závetrí“ – odkrýva vplyv vojny na ľudí, ukazuje, ako sa prejavujú/ menia charaktery; kolektívny hrdina; dôležitý je motív rúk

• Peter Jilemnický – O dvoch bratoch, z ktorých jeden druhého vôbec nepoznal

– socialistický realizmus

– konflikt dvoch bratov (Vendel – Jozef), kontrastný postoj k životu, majetku, kresťanstvu,

– sociálna kritika

AVANTGARDA
(1. desaťročie 20. st., 20.-30. roky)

• Guillaume Apollinaire – Pásmo (kubofuturizmus),

– polytematická báseň, asociatívny kompozičný princíp,

– moderná obraznosť, básnická imaginácia,

– zrušenie interpunkcie, asonancie (t. j. nedokonalé rýmy),

– vplyv kubizmu,

– Pásmo je inšpiráciou pre poéziu 20. stor. a základom nového lit. žánru

• Laco Novomeský – zb. Nedeľa
  (1. vlna sloven. lit. avantgardy; na tvorbu autora v ďalších zbierkach vplýval aj poetizmus a surrealizmus)

– ľavicový básnik a novinár, ako prvý u nás definoval socialistický realizmus,

– sociálna tematika (nenaplnená túžba človeka po šťastí, napr. v sociálnej balade Slúžka),

– b. Nedeľa – pásmová skladba (moderná obraznosť na princípe asociácií, bez interpunkcie)

• Rudolf Dilong – (zb. Mesto s ružou, poetizmus, surrealizmus, 2. vlna sloven. lit. avantgardy)

bás. Za múrom kláštora

– avantgardná poézia, vplyv poetizmu a surrealizmu,

– moderná obraznosť: „nezrozumiteľnosť“, spájanie zdanlivo nespojiteľného, snaha o čistú lyriku,

– tzv. katolícka moderna, duchovná lyrika,

LITERATÚRA PO R. 1945 (1945-1989)

SVETOVÁ LIT. PO R. 1945
(1945-1989)

• George Orwell – Zvieracia farma, 1984

• Jerome D. Salinger – Kto chytá v žite

– román,

– zobrazenie pocitov generácie, ktorá je nespokojná so svetom okolo seba,

– hl. postava: Holden Caufield, teenager – je súčasne rozprávačom,

– retrospektíva

SLOVENSKÁ LIT. PO R. 1945
(1945-1989)

• Milan Rúfus – Až dozrieme, Zvony (od 50. rokov 20. st.)
• Miroslav Válek (od 50. rokov 20. st.)
• Alfonz Bednár – Kolíska
• I. Bukovčan – Kým kohút nezaspieva

L. Mňačko – Ako chutí moc

slov. poézia po r. 1945, prekonávanie schematizmu socialistickej poézie,

– M. Rúfus – skôr tradičné motívy, hĺbavé, aj poézia pre deti (Modlitbičky)

– M. Válek – „básnik civilizácie“, civilný výraz, vecnosť vo vyjadrení; klasický viazaný verš aj voľný verš

– Kolíska – próza, téma vojny aj ľudských charakterov po jej skončení, striedajú sa časové roviny, prelínajú sa rôzne časové vrstvy

– I. Bukovčan – Kým kohút nezaspieva – dráma, príbeh počas 2. sv. vojny, v kompozícii dodržiava pravidlá 3 jednôt, prvky existencializmu

Ako chutí moc – analýza mravného rozkladu človeka, ktorý sa mení spolu s tým, ako rastie jeho moc, retrospektívne rozprávanie

LITERATÚRA PO R. 1989

• M. Lasica – J. Satinský – Soirée

– predstavenie je akoby improvizáciou (na javisku sa i dotvára), striedajú sa dialógy, piesne a moderátorské vstupy, osobitý divadelný jazyk (bohatý na žargón, nárečie, ľudové výrazy, texty sú asociatívne, využívajú slovné hračky),

témou je národná mentalita, negatíva spoločnosti, korupcia, medziľudské vzťahy…

– M. Lasica a J. Satinský vystupovali ako protiklady. J. Satinský predstavoval jednoduchšieho človeka, poddajnejšieho, ľudskejšieho. M. Lasica sofistikovaného, prísneho, ironického vzdelanca,

– char. je paródia, irónia, sebairónia, zvláštne pointy, práca s nonsensom

• J. Urban

– básnická tvorba (Malý zúrivý Robinson, Hluchonemá hudba), piesňové texty (Voda, čo ma drží nad vodou), teória literatúry aj tvorba pre deti, muzikály

• Dušan Dušek – Kufor na sny

– krátke poviedky, miniatúry (zdanlivá žánrová pestrosť), originálna optika, fantázia, humor, prirodzenosť,

– často písanie v 1. osobe,

– často tzv. nesujetová próza (oslabenie sujetovej línie),

– aj uplatnenie prúdu vedomia