Humanizmus a renesancia     14. – 17. storočie

Spoločensko-historické pomery: rastúce spoločenské nepokoje (vyplývajúce z opakujúceho sa hladomoru, epidémií, vojnových konfliktov, čo spôsobilo spomalený hospodársky vývoj), všeobecný kultúrny rozmach (význam nadobúda meštiansky stav= vývin novej triedy – buržoázia, vedecké objavy (Kopernik, Galileo Galilei), kníhtlač, rozvoj námornej dopravy + koloniálne ríše (Amerika) = rozkvet medzinárodného obchodu, vzostup talianskych miest).

Renesancia – z fr. renaissance – obroda, znovuzrodenie (antickej kultúry) smer, ktorým ľudia vyjadrovali snahu vymaniť sa zo stredovekého spôsobu myslenia. Záujem sa sústreďuje na človeka, návrat od mystického k pozemskému. Hlása kult zmyslov a príklon k radostiam pozemského života (proti kresťanskému ideálu pokory, proti nadvláde teológie), využíva národné jazyky, má ľudovejší charakter a jednoduchšiu štylistiku.

Humanizmus – z lat. humanus – ľudský – myšlienkový smer zdôrazňujúci ľudskú dôstojnosť a slobodný rozvoj osobnosti, právo človeka na šťastný život. Vznikol v Taliansku. Presadzovala sa klasická (Cicerova) latinčina proti barbarskej stredovekej, zdôrazňovali starogrécky ideál krásy a dobra, proti feudalizmu a nadvláde cirkvi. Vyústil do reformácie a osvietenstva, ide o určitý životný a vzdelanostný program. Napodobňovali tematiku, žánre, štylistiku a latinský jazyk antiky.

Znaky:

• racionalizmus (úcta k rozumu), láska k prírode, právo na šťastie,
• senzualizmus (zmyslové poznanie), vychutnávame života – rozpor so stredovekou askézou,
• individualizmus (význam jednotlivca, dôraz na osobnosť človeka),
• hrdina: človek s rôznorodými vlastnosťami, zosobňuje rozpor medzi myšlienkami a citmi, bojuje za vznešené ideály, búri sa proti skazenej spoločnosti, často končí tragicky,
• žánre: vynikali hlavne tragédia, román a sonet, dôležitou sa stala rétorika,
• jazyk: vo vede latinský, v umeleckej literatúre postupne národné jazyky.

Európska humanistická a renesančná literatúra

Talianska literatúra:

Francesco Petrarca (1304 – 1374) – „otec humanizmu“

Spevník (v slovenčine ako Sonety pre Lauru)

366 sonetov venovaných Laure (jej kráse, cnosti, činom), odrážajú nevypočutú lásku, sú spoveďou človeka, ktorý sa pokúsil zlúčiť kresťanstvo s ideálmi humanizmu. Láska k Laure nie je len jeho citom, ale i vlastnou autoštylizáciou, Laura – v porovnaní s Danteho Beatrice – nie je idealizovaná, má svoje ľudské vlastnosti, je skutočná bytosť.

Petrarca bol tajomníkom pápeža a počas svojej činnosti sa v kostole zaľúbil do krásnej Laury. Po avignonskom zajatí pápeža však musel Petrarca odcestovať do Avignonu a už sa nemohol s Laurou stretávať. Z toho plynul smútok a pesimizmus jeho sonetov.  

Dante Alighieri (1265 – 1321)

Básnik, za odpor voči pápežovi a obhajobu mestských slobôd bol odsúdený do vyhnanstva a na smrť.

Božská komédia – alegorický duchovný epos. Obsahuje prvky antickej mytológie aj kresťanskej vierouky. Člení sa na predspev a 3 časti: Peklo, Očistec, Raj. Kompozícia je založená na symbolike čísla tri: 3 časti v 33 spevoch písaných v tercínach (trojveršové strofy). Dante opisuje cestu podsvetím. V časti Peklo a Očistec ho sprevádza Vergílius (do raja nemôže, nie je pokrstený), v tretej (Raj) ho sprevádza jeho idealizovaná Beatrice.

Giovanni Boccaccio (1313 – 1375)

Dekameron – prvá zbierka noviel vo svetovej literatúre.

Sto noviel, ktoré si počas desiatich dní rozpráva desať mladých ľudí. Vo Florencii zúri mor. V hlavnom kostole sa sedem mladých dám rozhodne, že ujdú pred morom z mesta na vidiek. Stretnú sa s tromi mladými mužmi a spolu odchádzajú do svojho letného sídla. Tu si zvolia na každý deň kráľa a kráľovnú, ktorí povedia, kde pôjdu a čo budú robiť. Každý povie jednu príhodu, aby zabudli na mor. Rozprávajú si príbehy zo života, veľakrát s poučením, autor však nekára ani nemoralizuje.

Francúzska literatúra:

François Villon (1431 – 1463) – básnik

Veľký Testament – satirická rozlúčka s priateľmi pred odchodom do vyhnanstva.

Malý Testament – básne o pominuteľnosti, biede ľudského života, strachu zo smrti, ľútosti nad stratenou mladosťou.

François Rabelais (1494 – 1553)  – prozaik (a lekár)

Gargantua a Pantagruel – román, satira na rytierske romány, kritika súdobých pomerov, hlavní hrdinovia sú obri.

Španielska literatúra:

Miguel de Cervantes Saavedra (1547 – 1646)

Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – Dvojdielny román, paródia na rytierske romány. Ukazuje obraz človeka a jeho večnej túžby po ideáloch pravdy, slobody, spravodlivosti, jeho večný boj s veternými mlynmi. Zobrazuje život Dona Quijota od myšlienky stať sa potulným rytierom cez dobrodružstvá až po jeho smrť.

Anglická literatúra

William Shakespeare (1564-1616)

Historické hry: Henrich IV., V., VI., Richard II., III. Július Caesar.

Tragédie: Hamlet (tragédia pomsty), Kráľ Lear, Othelo (tragédia o dôvere a žiarlivosti, zobrazuje najhlbšie ľudské vášne a city, ovplyvnené intrigami), Rómeo a Júlia – tragédia lásky, príbeh nešťastne končiacej veľkej lásky milencov, ktorí pochádzajú z dvoch znepriatelených rodov vo Verone (Kapuletovci a Montekovci); rody sa zmieria až po zbytočnej smrti svojich detí.

Komédie: Komédia plná omylov. Skrotenie zlej ženy. Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru.

Shakespearovo divadlo Globe v Londýne      

Shakespeare zaviedol blankvers – päťstopový 10-11 slabičný nerýmovaný jambický verš vhodný pre dialóg, môže sa členiť na menšie časti.

Shakespearove diela prekladali do slovenčiny napr. P. O. Hviezdoslav, Zora Jesenská, Ľubomír Feldek, Pavol Dobšinský.

Humanizmus a renesancia na Slovensku

Spoločensko-historické pomery:

Obdobie tureckých vpádov, epidémií (šíriacich sa po Európe) a protihabsburských povstaní (Bočkaj, Bethlen). Uhorsko bolo po prehratej bitke pri Moháči (1526) začlenené do Habsburskej monarchie, ktorej panovníci sa snažili upevniť feudálny spoločenský poriadok.

Sú to časy reformácie a protireformácie; z radov reformátorov vzišlo veľa básnikov a učiteľov. Zakladali sa školy, kníhtlačiarne, rozvíjala sa národná literatúra. Panovník Matej Korvín sa zaslúžil o rozvoj a sprostredkovanie nového myšlienkového hnutia, šíriaceho sa na našom území vďaka umelcom a vedcom z Talianska.

Literárny humanizmus: rozvoj latinského literárneho humanizmu umožnilo školstvo. Napodobňovali sa antickí autori, takže sa používali tradičné literárne myšlienky a štylistické prostriedky. Vznikajú príležitostné básne (gratulujú k sviatkom a výročiam, oslavujú úspechy alebo vyjadrujú sústrasť pri úmrtí).

Martin Rakovský (1535 – 1579)

 O spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach

Po latinsky napísaná veršovaná skladba; uvádza svoju predstavu o zložení spoločnosti, že pilierom štátu je stredná vrstva (bohatí= nenásytní, lakomí; chudobní= zožieraní závisťou). Prameň nezhôd spočíva v bezbožnosti nerovnosti, dôležité sú vlastnosti panovníka.

O svetskej vrchnosti – po latinsky napísaná veršovaná skladba objasňuje vzorový model panovníka podľa anticko – kresťanských humanistických zásad.

Jakub Jakobeus (1591 – 1645) – český exulant žijúci v Prešove (e. = ten, koho vypovedali z vlasti).

Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa

Báseň s národno-vlasteneckými myšlienkami, vystupuje tu personifikovaná postava plačúcej Matky Slovákov, ktorá žiali nad strašným osudom svojich detí, rozpráva o vojne, biede, more, nástrahách a pohromách. K súcitu vyzýva aj slovenskú prírodu. (Označuje sa i ako prvý slovenský národný epos.)

Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa, 1642          

Renesančná poézia

Zahŕňala historické piesne, ľúbostnú a duchovnú poéziu.

V historických piesňach sa odrážajú dôležité udalosti 16. a 17. storočia, najmä vojny s Turkami, ktorí obsadili veľkú časť Uhorska. Jednou z najtragickejších bitiek bola pre Uhorsko bitka pri Moháči, hovorí o nej Píseň o bitke moháčské, najstaršia zachovaná historická pieseň z roku 1526. Píseň o zámku muránském – má podobné zameranie ako pieseň o moháčskej bitke, opisuje dobývanie Muráňa kráľovským vojskom a porážku lúpežného rytiera Mateja Bazalda. Aj v ďalších historických piesňach sa odrážajú dobové udalosti, najmä boje s Turkami – O sigetském zámku z roku 1566, Píseň o Modrom Kameni, Divíne a Zvolene z roku 1596, O Jágri a některých vítězích (1599), Zpustnatenie uherskej země pod Turky a Píseň o bídné uherské krajině (obidve zo začiatku 17. storočia).

              O bojoch s predstaviteľmi cisárskej moci sa spievalo v piesňach O Tompjerovi a Myjava a kozáci. Dobová spisovná forma jazyka sa zachovala aj v piesni Siládi a Hadmáži, ktorá má iný obsah – je to ľúbostná pieseň. Hovorí o láske dvoch uhorských pánov k dcére tureckého sultána. Keď ich oboch oslobodí zo zajatia, Siládi a Hadmáži o ňu bojujú a Siládi sa s ňou ožení (por. Šmatlák 2002).

Píseň o zámku muránském opisuje dobývanie Muráňa a potrestanie hradného pána, lúpežného rytiera.

Za jednu z najkrajších sa považuje Píseň o Sigetském zámku, ktorá hovorí o tureckom obliehaní sigetskej pevnosti, ktorá padla do rúk Turkov pre zradu puškára.