Fonéma: Fonéma je najmenšia zvuková jednotka jazyka, ktorá môže rozlišovať význam slov. Príklad: „pád“ vs. „rád“ (rôzne fonémy „P“ a „R“ menia význam slova).

Hláska: Hláska je konkrétny zvuk, ktorý v reči vyslovujeme. Príklad: „ma-ma“ obsahuje hlásky [m], [a].

Samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky

• Samohlásky: a, e, i, o, u, ä (vytvárajú jadro slabiky).
• Spoluhlásky: ostatné hlásky.

Delia sa na tvrdé (h, ch, k, g, d, t, n, l), mäkké (ď, ť, ň, ľ, c, č, dz, dž, j, š, ž) a obojaké (b, p, m, v, f, r, s, z).

• Dvojhlásky: ia, ie, iu, ô.

Samohlásky: krátke a dlhé

• Krátke: a, e, i, o, u.         Dlhé: á, é, í, ó, ú, ô.        Príklad: „sud“ vs. „súd“ (rozdiel v dĺžke).

Znelé a neznelé spoluhlásky

• Znelé: b, d, ď, g, dz, dž, v, z, ž, h.              Neznelé: p, t, ť, k, c, č, s, š, f, ch.
• Príklad: „sad“ vs. „prosba“ („s“ a „z“ sú párové spoluhlásky).

Slabika a jej rozdeľovanie

Slabika je časť slova obsahujúca samohlásku.     Príklad: „mas-ka“ (2 slabiky), „pes“ (1 slabika).

Rytmické krátenie

V slovenčine sa dlhá samohláska skráti, ak nasleduje po slabike, v ktorej je dlhá hláska alebo dvojhláska.

• Príklad: „krásny“ – podľa vzoru „pekný“ by mala byť prípona dlhá, kráti sa kvôli dlhému á.

Ortoepia Náuka o správnej výslovnosti.               Príklad: výslovnosť slova „deti“ – správne [ďeťi], nesprávne [deti – tvrdo].

Spodobovanie (znelostná asimilácia)

Zmena znelosti spoluhlások pod vplyvom okolitých hlások. Znelosť alebo neznelosť spoluhlásky sa vo výslovnosti mení podľa susednej spoluhlásky. Ak sa neznelá spoluhláska nachádza pred znelou, vyslovuje sa ako znelá a naopak.

Spodobovanie prebieha na konci slov aj vnútri slovných spojení.

• „tak by“ sa vyslovuje [tag by] (k → g); „časopis bol“ sa vyslovuje [časopiz bol] (s → z); „lebka“ sa vyslovuje [lepka] (b → p)

Spodobovanie ovplyvňuje výslovnosť, ale nie pravopis.

Intonácia

Intonácia je melódia reči, ktorá vyjadruje emócie, typ vety a jej význam. Mení sa podľa toho, či ide o oznamovaciu, opytovaciu alebo zvolaciu vetu.

Časová modulácia reči

Časová modulácia reči zahŕňa prvky, ktoré ovplyvňujú tempo a plynulosť hovoreného prejavu.

1. Kvantita hlások – dĺžka výslovnosti hlások (krátke/dlhé samohlásky). Príklad: „vlk“ (krátke „l“) vs. „vĺčik“ (dlhé „ĺ“).
2. Prestávka/pauza – môže byť:
   1. Fyziologická pauza – prirodzená prestávka na nádych.
   1. Významová pauza – oddelenie časti vety, aby mala jasnejší význam.
      1. Príklad: „Poďme jesť, deti.“ vs. „Poďme jesť deti.“ (rozdiel v zmysle)
3. Tempo reči – môže byť rýchle, pomalé alebo normálne.       Príklad: Pri slávnostných prejavoch býva tempo pomalšie, pri komentovaní športového zápasu rýchle.

Tónová modulácia hlasu

Prejavuje sa v melódii vety, ovplyvňuje emócie a význam. Melódia ovplyvňuje spôsob, akým vetu vnímame – neutrálne, s dôrazom alebo ako otázku.

1. Uspokojivá končiaca melódia – klesavá intonácia – používa sa v oznamovacích vetách a rozkazoch.
   1. Príklad: „Dnes je krásny deň.“ (hlas na konci klesá)
2. Neuspokojivá končiaca melódia – stúpavá intonácia – typická pre zisťovacie otázky (áno/nie).
   1. Príklad: „Ideš s nami?“ (hlas na konci stúpa)
3. Neuspokojivá nekončiaca melódia – vyjadruje nedokončenosť – pri spojení viet v súvetí alebo pri neukončenej vete/ myšlienke.
   1. Príklad: „Ešte si treba premyslieť…“ „Prídeme, ak to stihneme.“

Rytmus

Rytmus je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík, ktoré dodáva reči alebo textu dynamiku a plynulosť. V slovenčine sa rytmus riadi zákonitosťami prízvuku a dĺžky slabík. V slovenčine sa prízvuk riadi týmito základnými pravidlami:

Prízvuk je pevný a dynamický – v slovenčine sa prízvuk vždy kladie na prvú slabiku slova a vyslovuje sa so zosilnením hlasu – mama (MA-ma), kniha (KNI-ha).

Vedľajší prízvuk v dlhších slovách – v slovách s viacerými slabikami sa okrem hlavného prízvuku na prvej slabike môže vyskytovať aj vedľajší prízvuk na každej nepárnej slabike (od prvej) – JED-no-DU-chý).

Prízvuk sa zachováva v predložkových spojeniach – predložky sa spájajú s nasledujúcim slovom do jedného rytmického celku, pričom prízvuk zostáva na prvej slabike celku – do mesta (DO-mes-ta), na stole (NA-sto-le).

Využitie rytmu v básnickej prozódii

Poézia sa na rozdiel od bežnej reči usiluje dosiahnuť pravidelný rytmus opakovaním určitých zvukových vzorcov. Najčastejšie sa využíva v metrických systémoch, ktoré určujú pravidelné striedanie slabík. Tie sa organizujú do tzv. stôp:

•     Trochej (– ∪) – „Krásna lúka rozkvitnutá“
•     Jamb (∪ –) – „A načo sú mi mladé letá“
•     Daktyl (– ∪ ∪) – „Zuzanka Hraškuľča, púpavka, žubrienka“

Interpunkčné znamienka

• Bodka (.) – Ukončuje oznamovacie vety. Príklad: „Dnes je pondelok.“
• Otáznik (?) – Ukončuje opytovacie vety. Príklad: „Kde si bol?“
• Výkričník (!) – Ukončuje rozkazovaciu a zvolaciu vetu, signalizuje príkaz a/ alebo emóciu. Príklad: „Pozor!“
• Čiarka (,) – Oddeľuje viacnásobný vetný člen, vety v súvetí, oslovenia a citoslovcia. Príklad: „Mária, podaj mi knihu, zošit a pero, ale ponáhľaj sa.“
• Bodkočiarka (;) – Používa sa pri rozčlenení zložitých štruktúrovaných viet. Príklad: „Fotosyntéza je biochemický proces, pri ktorom zelené rastliny, riasy a niektoré baktérie premieňajú slnečnú energiu na chemickú energiu vo forme glukózy; tento proces prebieha v chloroplastoch za prítomnosti chlorofylu, pričom ako vedľajší produkt sa uvoľňuje kyslík do atmosféry, čo je nevyhnutné pre život na Zemi.“
• Spojovník (-) – Vyjadruje vzájomnosť, zlučovací vzťah v zložených slovách alebo pridáva bližšie určenie.  Príklad: „modro-biely“, „Poprad-Tatry“, „Mária Rázusová-Martáková“.
• Pomlčka (–) – píše sa napr. vo vete s menným prísudkom namiesto sponového slovesa, pred vetou s vysvetľovacím významom, na oddelenie vsuvky  alebo priamej reči a pri uvádzaní bodov výpočtu.
  • Príklad: – Počkaj! – povedal.
  • Žilinskí stavbári – ako je známe – budujú školské stavby aj v ďalších okresoch.
  • Mladosť – radosť, staroba – choroba.
  • Úvodzovky („ “) – Označuje priamu reč, citát, prenesený význam alebo iróniu. Príklad: Milan povedal: „Dnes je piatok.“
  • Dvojbodka (:) – Píše sa vo vete pred takou časťou, ktorá predchádzajúcu časť objasňuje alebo dopĺňa; za vetou, ktorá uvádza priamu reč, pred výpočtom alebo na vyjadrenie pomeru. Príklad: Na zozname boli: ceruzka, pero, papier.
  • Apostrof (’) – Vynechanie písmena alebo čísla. Príklad: ktos’ príliš úbohý o pomoc volá (verš z básne I. Kraska – ktos´= ktosi)
  • Lomka (/) – Označuje varianty, alternatívy alebo vzťah pomeru, podielu. Príklad: Deň/noc. Auto má spotrebu 6l/100 km.
• Tri bodky (…) – Používajú sa na označenie prerývanej reči, nedokončenej myšlienky alebo vynechaných častí textu.
  • Príklad: A teraz prichádza…
  • Povedal by som, že táto… táto forma nie je najvhodnejšia.