Systém slovenských hlások

Hlásky a slabiky

Systém slovenských hlások

Hlásky slovenského jazyka rozdeľujeme na:

• samohlásky (monoftongy)
  • krátke – a, ä, e, i, o, u*
  • dlhé – á, é, í, ó, ú

* Nenájdete tu „Y“, pretože „y“ je len graféma = písmeno, nie je to osobitná hláska. Vyslovuje sa rovnako ako „i“, líšiť sa môže len mäkkosť/ tvrdosť predchádzajúcej spoluhlásky, napr. BYŤ a BIŤ znejú rovnako, TY a TI sa líšia mäkkosťou T a Ť.

• dvojhlásky (diftongy)
  • ia, ie, iu, ô
• spoluhlásky (konsonanty)

Samohlásky sú tzv. tóny. Hlasivky pri nich kmitajú a prúd vzduchu vychádza bez prekážky. Majú slabikotvornú funkciu (za-jac).

Dlhé a krátke samohlásky sa odlišujú časom, za ktorý sa vyslovia – dlhá samohláska = 2x krátka samohláska.

Osobitné postavenie má v súčasnej slovenčine hláska „ä“ – vyslovujeme ju iba vo vysokom štýle, v bežnej reči ako „e“.

Dvojhlásky sú spojením dvoch samohláskových prvkov v 1 slabike. Sú to tiež tóny, hlasivky kmitajú, prúd vzduchu vychádza bez prekážky. Rovnako ako samohlásky majú aj slabikotvornú funkciu.

Vyslovujú sa vždy v 1 slabike: rá -ta-nie, viac, pia-ti, tie, čia-ra

(Ak sa spojenie dvoch samohlások vyslovuje v dvoch rôznych slabikách, je to tzv. samohlásková skupina = hiát, nie dvojhláska: ak-ci-a, gym-ná-zi-um.)

Spoluhlásky sú tzv. šumy. Pri ich vyslovovaní naráža prúd vzduchu na prekážku. Delíme ich podľa spôsobu výslovnosti, mäkkosti a vplyvu na pravopis.

Podľa spôsobu výslovnosti sa rozlišujú spoluhlásky, pri ktorých hlasivky kmitajú = znelé:

• • párové: b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h, v;
  • nepárové: m, n, ň, l, ľ, ĺ, r, ŕ, j. Nepárové znelé spoluhlásky označujeme ako „zvučné“.

Ak hlasivky pri výslovnosti spoluhlások nekmitajú = vyslovujú sa bez účasti hlasiviek = neznelé:

• • p, t, ť, k, c, č, s, š, ch, f.

Podľa vplyvu na pravopis i-y sa delia na

• • tvrdé – d, t, n, l, k, g, ch, h
  • mäkké – ď, ť, ň, ľ, č, š, ž, dž, c, dz, j
  • obojaké – b, m, p, r, s, v, z, f

V domácich slovách potom platí jednoduché pravidlo: po mäkkých spoluhláskach sa píše jota (mäkké i), po tvrdých ypsilon.

Pri obojakých spoluhláskach existuje skupina vybraných slov, v ktorých sa po takejto spoluhláske píše vo vnútri slova ypsilon. V ostatných slovách píšeme mäkké i.

Vybrané slová:

Vybrané slová po B: by, aby, byľ, bystrý, Bystrica, Bytča, byť (existovať), nábytok, bývať, byt, bydlisko, príbytok, dobytok, kobyla, obyčaj, býk, bylina, bydlo (bývanie), dobyť (zmocniť sa), odbyt, byvol, bytosť, bývalý, úbytok, prebytok, zbytočný.

Vybrané slová po M: my, mykať sa, mýliť sa, myslieť, myšlienka, myseľ, umývať sa, mydlo, myš, šmýkať sa, hmyz, žmýkať, priemysel, Myjava, mýto, mys, zamykať, pomykov, hmýriť sa, šmyk, priesmyk, omyl, zmysel, pomyje.

Vybrané slová po P: pýcha, pýtať sa, pýr, kopyto, prepych, pysk (papuľa), pykať, pýšiť sa, pytliak, dopyt, zapýriť sa, pyré, pyžamo, pytač.

Vybrané slová po R: ryba, rýchly, ryť, rýpať, hrýzť, kryť, skryť, koryto, korytnačka, strýc, ryčať, ryža, bryndza, rys, rysovať, Korytnica, rýdzi, rýdzik, brýzgať, rytier, trýzniť, rým, ryha, kryha, poryv, úryvok, Torysa, ryšavý, prýštiť, trysk, kryštál, rýľ, rytmus.

Vybrané slová po S: syn, syr, sýty, sypať, syseľ, syčať, sýkorka, sychravý, vysychať, osýpky, sypký, sykať (vyslovovať S).

Vybrané slová po V: vysoký, zvyk, vy, vykať, výr (sova), výskať, vyť (vlk vyje), vy (predpona), vyžla, vydra, vyhňa, výsosť, zvyšok, výskyt, výživa, výťah, vyučovanie, výpočet, výraz, vyrážka, výskum, výstava.

Vybrané slová po Z: jazyk, nazývať sa, ozývať, prezývať, vyzývať, pozývať, vzývať.

Slabika

Je to najmenšia rytmická jednotka reči. Zväčša je to skupina viacerých hlások, ktorá vznikne okolo samohlásky (samohlásky majú slabikotvornú funkciu) a „nesie“ prozodické vlastnosti, napr. prízvuk, melódiu.

Niekedy tvorí slabiku iba jedna hláska – musí to však byť samohláska (I-DE-ÁL-NY).

Okrem samohlások majú slabikotvornú funkciu aj niektoré spoluhlásky. Znamená to, že tieto spoluhlásky „nesú“ zvuk slabiky. Túto funkciu však plnia iba vtedy, ak sa v danej slabike nevyskytuje samohláska či dvojhláska.

Slabikotvorné spoluhlásky: r, ŕ, l, ĺ.

Pr. V slove RADA spoluhláska R nie je slabikotvorná, túto úlohu plná samohláska A.

V slove PRSTEŇ v prvej slabike samohláska nie je, preto má slabikotvornú funkciu spoluhláska R.

(Medzi slová, kde sa využíva slabikotvorná funkcia spoluhlások, patria napr.: prst, sŕkať, vlčí, kĺzať.)