16.  – 18. storočie

Začína sa šíriť v Španielsku, Portugalsku a Taliansku ako nový myšlienkový a umelecký smer. Slovo pochádza z portugalského slova barocco, čo znamená perla nepravidelných tvarov, krivá perla.

V celej Európe vládla všeobecne nepriaznivá spoločenská a sociálna situácia: súperenie panovníckych rodov, náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi, turecké vpády, 30- ročná vojna, protihabsburské povstania, mor (od polovice 14. do polovice 17. storočia sa morové epidémie opakovali cca každé dva roky, odhaduje sa, že zomrela asi tretina obyvateľov Európy).

Prestáva renesančná dôvera v pozemský život; životná istota sa znova ako v stredovekej literatúre hľadá v nadpozemskom záhrobnom svete, tzv. mysticizmus, alebo vo vymyslených ideálnych krajinách či ideálnej budúcnosti – utopizmus.

Prístup sa dá charakterizovať heslom vanitas vanitatum (márnosť nad márnosť) = márnosť všetkého pominuteľného.

Znaky baroka

1. charakteristické sú: prehnaná dekoratívnosť (ozdobnosť), pompéznosť (nádhera), patetickosť (nadnesenosť);

2. prvoradou úlohou bolo ohúriť a zapôsobiť na ľudské zmysly a pripomenúť úbohosť a pominuteľnosť;

3. zdôrazňovali sa najmä duchovné a prírodné princípy a uvedomenie si dôležitosti kresťanskej viery;

4. používajú sa zložité štylistické, jazykové a umelecké obrazy, trópy a figúry: antitéza (protiklad), hyperbola (zveličovanie), alegórie, symboly (farieb, čísel…).

Okrem literatúry charakterizuje ozdobnosť i architektúru, módu, účesy… Na konci 17. st. sa napr. nosili vyčesané vlasy posiate diamantmi, začiatkom 18. storočia v rokoku účesy plné príčeskov a krajok, vyčesané až do výšky 60 cm.

Európska baroková literatúra

Talianska literatúra

Torquato Tasso (1544 – 1595)

Oslobodený Jeruzalem- epos o osudoch prvej križiackej výpravy – stretávajú sa v ňom dve ústredné témy, podfarbené melanchóliou: svet zbraní, úzko spätý s teologickými predstavami, a svet ľudských citov (trópy: hyperbola a antitéza).

Tasso dlho patril k najznámejším a najčítanejším európskym básnikom.

Anglická literatúra

John Milton (1608 – 1674)

Stratený raj, Raj znovu nájdený – duchovné eposy.

Stratený raj spracúva biblický príbeh o stvorení sveta cez pád anjelov, neposlušnosť človeka až po vyhnanie Adama a Evy z raja. Hlavnou postavou je Satan, ktorý proti Stvoriteľovi zosnuje plán pomsty tým, že zvedie prarodičov na hriech a tí musia opustiť raj.

V epose Raj znovu nájdený pokračuje Milton v biblickom námete pokúšania Krista na púšti.

Milton v starobe celkom oslepol, takže oba eposy vlastne diktoval. Pamätal si obrovské časti textov. Pokladajú ho za jedného z najvzdelanejších anglických básnikov.

Narodil sa na Bread Street, na tej istej ulici, kde vraj chodil do krčmy Shakespeare.

Nemecká literatúra

Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen (1621 – 1676)

Dobrodružný Simplicius Simplicissimus (z latinčiny – prostý, najprostejší) – román.

Opisuje osudy naivného chlapca Simplicissima za tridsaťročnej vojny. Dostane sa medzi vojakov, zažije dobrodružstvá, až ho choroba a nešťastie privedú späť k Bohu a stane sa pustovníkom na opustenom ostrove. Ide o tzv. pikareskný román (hrdinom je tzv. pikaro – šibal, darebák, chytrák, putujúci z miesta na miesto).

Celý názov románu znie: Dobrodružný Simplicius Simplicissimus, teda Podrobný životopis podivného vaganta menom Melchior Sternfels von Fuchshaim, totiž ako, kde, kedy a akým spôsobom prišiel na svet, čo pozoruhodné a pamätihodné v ňom videl, spoznal, skúsil a zažil, ako i to, prečo ho zasa dobrovoľne opustil.

Česká literatúra

Jan Amos Komenský (* 28.3.1592 – 15.11.1670) – označovaný ako „učiteľ národov“ – deň jeho narodenia je Dňom učiteľov.

Svoje zákl. pedagogické diela napísal v Poľsku. Chýry o jeho pedagogickej činnosti sa rozniesli po celej Európe. Bol pozvaný do Anglicka, kde pomohol vytvoriť kolégium a zreformovať školstvo. Tiež do Švédska, kde napísal učebnicu pre tamojšie školy. V Uhorsku zakladal školy. V Blatnom Potoku (Sárospatak) vypracoval návrh na zriadenie školy so 7 triedami, jedálňou a vlastnou kníhtlačiarňou. Štúdium malo byť zadarmo. Okrem učebných textov napísal aj pokyny pre učiteľov o formách a metódach vyučovania rôznych tém. Zomrel v Amsterdame.

Komenského diela smerujú k vševede – pansofii. Domnieval sa, že poznanie odstráni rozpory medzi ľuďmi a dovedie ich k večnému mieru.

Náboženská literárna tvorba:

Labyrint světa a ráj srdce (Bludisko sveta a raj srdca) – nábožensko – filozofická alegória, svet ukazuje ako mesto, ktorým prechádza autor a jeho dvaja sprievodcovia (Všezvěd Všudybud a Mámení), vďaka ktorým vidí trpkú pravdu; prvý zosobňuje úsilie človeka poznať, druhý je jeho opakom – je to človek pohodlný, ktorý sa prispôsobuje klamom a nedostatkom.

Pedagogické diela:

Veľká didaktika (Didactica magna) napísané po česky, neskôr vydané v latinčine;

Brána jazykov otvorená – učebnica z latinčiny; návod ako vyučovať cudzie jazyky;

Svet v obrazoch (Orbis pictus) – jazyková obrázková učebnica;

Informatórium školy materské – predškolská výchova v rodine;

Škola hrou (Schola ludus) – súbor 8 hier, ktoré mali povzbudiť žiakov do učenia.

Pedagogické zásady J.A.Komenského:

• výchova a vyučovanie má byť názorné, má sa postupovať od zmyslového poznávania k rozumovej abstrakcii (od známeho k neznámemu),
• „Škola hrou“, „škola dielňou ľudskosti“, „škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody“,
• deti sa majú najprv vyučovať v materinskom jazyku, až potom v latinskom jazyku,
• majú sa vzdelávať v zmiešaných triedach (dievčatá spolu s chlapcami),
• vyučovanie má byť primerané veku,
• škola sa má čo najviac priblížiť skutočnému životu.

Slovenská baroková literatúra (1650- 1780)

Vznikla ako odraz situácie po tureckom vpáde a po odhalení a stíhaní účastníkov protihabsburského povstania,

– ľudí sužovali dôsledky vojen: hlad, bieda, epidémie a mor,

– proti sociálnemu útlaku protestoval ľud i vzburami a útekom do hôr (zbojníci – Juraj Jánošík),

– úsilie získať ľudí pre svoju konfesiu = šírenie vzdelanosti a osvety, ovládanie školstva, zakladanie tlačiarní a vydávanie kníh,

– prvenstvo mala náboženská literatúra – kancionály (spevníky), piesne, modlitby.

Katolíci používali domáci jazyk- slovenčinu s českými prvkami, resp. bohemizovanú slovenčinu a latinčinu. Evanjelici používali biblickú češtinu.

Poézia: 1. náboženská

2. svetská (= má inú ako náboženskú tému)

1. náboženská poézia: Benedikt Szölösi

Cantus catholici (Písne katolícke) – prvý tlačený katolícky spevník, piesne „v reči ľudu“. Sú tu piesne vianočné, veľkonočné, mariánske a poučné, no temer vôbec sa tu nenachádzajú piesne k svätým.

2. svetská poézia – vznikala sčasti v latinčine, no viac v bohemizovanej slovenčine. Ide o príležitostnú poéziu (napr. gratulácie).

Delíme ju na: umelú – napísanú konkrétnym alebo anonymným autorom, poloľudovú – silne ovplyvnenú ľud. poéziou – a ľudovú. Zvláštne postavenie mali jarmočné piesne, ktoré plnili informačnú funkciu (o historických udalostiach, vraždách).

Didakticko-reflexívna lyrika = poučno-úvahová poézia – obsahuje mravoučné úvahy o rozmanitých životných otázkach. Autori spájali ľudovú múdrosť s vlastnými skúsenosťami, s cieľom vzdelávať ľud a podávať praktické rady, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácii. Predstavitelia tejto poézie: Hugolín Gavlovič a Peter Benický.

Hugolín Gavlovič (1712 – 1787)

Bol členom františkánskej rehole, kde prijal rehoľné meno Hugolín (vl. menom Martin). Bol aj kazateľom. Keď ochorel na tuberkulózu, liečil sa na salaši medzi pastiermi pod vrchom Vršatec. Napísal viacero mravoučných a náboženských diel v latinčine a slovakizovanej češtine.

Valaská škola mravúv stodola – (didakticko-reflexívne) dielo napísané slovakizovanou češtinou, kniha o životnej múdrosti a skúsenosti pastierov, ich mravných ponaučeniach a praktických radách o najrozmanitejších veciach a životných otázkach.

Pôvodný názov: Walaska Sskola Mrawuw Stodola ge zložená y napsana na Salassi w Panstwi Pruščanskem, pod Zamkem Wrssatskim y na Chrastkoweg. Skrz gedneho nemocneho Kňeza z Prwniho Rádu Swateho Otce Frančisska Serafínskeho, z chudobneho Klasstera Prusscanskeho Bratruw Menssich, Když z dowoleňim sweg Wrchnosti na predmenowanych Salassoch k zdrawi swemu žinčisu užiwal. Kteružto Sskolu ňiňi Wssem ctnym o sweho Tytulu hodným Bratrum a Sestrám Tretiho Radu tehož Welikeho Patriarchi Sw. Otce Frantisska Seraffinskeho k weselemu y užitečnemu čitawaňi srdečne obetuge, a wdečne widawa. Roku Páňe 1755. Dňe 12. Mesice Brezna. (www.frantiskani.sk).

Zbierka zahŕňa tri hlavné tematické okruhy: vzťah k Bohu – vzťah k ľuďom – vzťah k svetu.

Ďalšia jeho básnická zb. Škola kresťanská sa zaoberá smrťou, na ktorú sa treba počas života dobre pripraviť.

Peter Benický

Slovenské verše – uplatňuje sa tu laická morálka v súlade s kresťanskou (morálnymi zásadami), odsudzuje i kritizuje ľudské, chyby, prehrešky a povahové defekty, vyzdvihuje kladné povahové vlastnosti, napr. pracovitosť, múdrosť, statočnosť, túžbu po vzdelaní. Vyjadruje sympatie s chudobou.

Dráma:

Hrávali sa latinské a slovenské školské hry, ktoré mali náboženské mravoučné ciele. Niesli typické znaky barokového umenia.

Eliáš Ladiver – písal protestantské hry, vystupujú tam alegorické postavy predstavujúce rôzne cnosti (Vo viere neochvejný Eleázar).

V katolíckych hrách vystupujú postavy z antiky, využívajú sa orientálne motívy, intrigy, zdramatizovaná história (Caterina, kráľovna gurzianska- o kráľovnej, ktorá by radšej zomrela, než by sa vydala za perzského kráľa, čím by sa vzdala kresťanstva).

Ladiver bol žiakom J. A. Komenského (v Blatnom Potoku), neskôr rektorom Evanjelického kolégia v Prešove.

Próza /epika:

1. náboženská – pohrebné reči a kázne

2. svetská – memoáre, denníky, kroniky, cestopisná literatúra a autobiografie

Témy:

A. protiturecká

Štefan Pilárik – Lós Pilárika Štěpána. Je to epicko-reflexívna básnická skladba – zaraďuje sa do poézie. Vykresľuje osobné zážitky z tureckého zajatia a svoje vyslobodenie

Knihu neskôr upravil do tlače Bohuslav Tablic pod názvom Pametné příhody Štepána Pilaříka senického nekdy kneze, L. P. 1663 od Tatarů zajatého, ale zvláštním řízením božím ze zajetí vysvobozeného.

B. náboženské prenasledovanie a súdne procesy (autobiograf. próza)

Ján Simonides – Väznenie, vyslobodenie a putovanie. Je to najcennejšia memoárová próza tohto obdobia. Rozpráva o ceste väzňov na španielske galeje v Neapole, opisuje utrpenie väzňov, ku ktorým sa vojaci správali hrubo a neľudsky. Pri návrate domov, keď bol slobodný a finančne zaopatrený, sa jeho záujem sústreďuje na krásy a zaujímavosti krajín, ktorými prechádzal (Taliansko, Nemecko a Švajčiarsko).

Ján Rezík – Prešovské popravisko (i ako Prešovská jatka). Ako očitý svedok zaznamenáva sériu popráv odporcov vlády Habsburgovcov, z väčšej častí protestantov, ktorých pred popravou kruto mučili.

C. cestopisná

Daniel Krman: Cestovný denník. Pokladá sa za vrcholné dielo barokovej cestopisnej literatúry. Vznikol z poznámok, ktoré si Krman robil na svojej ceste s náboženským poslaním za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý bojoval v Bielorusku proti cárovi Petrovi Veľkému.

D. dobrodružná (autobiograficko-cestopisná)

Móric August Beňovský – Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského. Beňovský prežil dobrodružný život, ktorý jej dodnes predmetom objavovania a adaptácií pre film či divadlo. „Prisvojujú“ si ho Slováci, Maďari aj Poliaci, „svoju“ ulicu má v Budapešti, v poľských mestách aj v mestách na Madagaskare. Bol prvým kráľom zjednoteného Madagaskaru, prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku a vlastne i autorom 1. slovenského bestsellera.

E. vedecká a popularizačná literatúra

Daniel Sinapius Horčička: Nový trh latinsko- slovenský. Je to zbierka vyše päťsto latinských a slovenských prísloví.

Matej Bel – označovaný ako magnus decum Hungariae = veľká ozdoba Uhorska – polyhistor, evanjelický kňaz, rektor bratislavského lýcea, rodák z Očovej.

Svoje diela písal v nemčine, latinčine, češtine, maďarčine. Zaoberal sa uhorskou kultúrou, históriou, jazykovedou, literatúrou, národopisom, zemepisom, hospodárstvom a prírodnými vedami. Usiloval sa zhromaždiť vedecké poznatky o minulosti a prítomnosti Uhorska.

Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – obsahuje historické, politicko-administratívne, zemepisné, národopisné a prírodovedné poznatky z niekoľkých uhorských stolíc.

Alexander Máčay – je autorom prvej katolíckej tlačenej postily (zbierky kázní) Panes primitiarium aneb Chleby prvotín – v latinskom predslove hovorí o potrebe zrozumiteľnosti jazyka.

Adam František Kollár: O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci

Kollár mal výnimočné vedomosti z filozofie, histórie a jazykov – ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, francúzštinu, taliančinu, fenomenálne ovládal východné jazyky: hebrejčinu, turečtinu, perzštinu. V cisársko-kráľovskej Dvorskej knižnici Palatíne si ho všimol jej prefekt Gerhard van Swieten, osobný lekár Márie Terézie, a ujal sa ho. Kollár sem nastúpil v r. 1748 ako skriptor – pisár a zotrval tu až do svojej smrti roku 1783, teda 35 rokov.

Krátko po svojom nástupe sa stal druhým kustódom knižnice, prednášal diplomatiku, dejiny, právo aj gréčtinu. Po smrti van Swietena bol Kollár vymenovaný za riaditeľa Dvorskej knižnice, ktorá v tom čase patrila k najvýznamnejším kultúrnym inštitúciám v habsburskej monarchii.

Už za života bol považovaný za vedca známeho v celej Európe. Jeho meno sa objavovalo v biografických lexikónoch vedcov a učencov. Mal značný politický vplyv na uhorskú politiku dvora. Mária Terézia mu darovala bývalý jezuitský majetok, dedinu Keresztény v Šopronskej stolici. Držala nad ním svoju ochrannú ruku proti šľachte a kléru, ktoré si Kollár svojimi dielami proti sebe popudil (navrhol napr. zdanenie šľachty). Bola krstnou matkou jeho jedinému dieťaťu, dcére Márii Terézii (por. Šváčová 2007). A. F. Kollár pochádzal – ako Jánošík – z Terchovej.

Ján Baltazár Magin vlastne vytvoril nový lit. žáner – obranu národa. Spis Ostne alebo Obrana je odozvou na znevažujúce názory o starobylosti Slovákov.

V súlade s dobovými postupmi je celý názov textu oveľa dlhší a obsažnejší. Znie: Ostne namierené proti pisateľovi najvznešenejšieho a najnovšieho bratislavského snemovania alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice. (Spis vyšiel v latinčine). Magin tu hájil postavenie slovenského národa v Uhorsku. Dielo vzniklo ako reakcia na dielo Novissima diaeta (Najnovšiemu snemu), ktoré v Trnave vydal v roku 1721 profesor verejného práva Michal Bencsik. Ten vo svojom diele označil Trenčín za bezvýznamné mestečko a jeho obyvateľov za kolonistov. Zo Slovákov sa vysmieval, tvrdil, že sú potomkovia Svätopluka, ktorý predal svoju krajinu za bieleho koňa.