SLOVENČINA V KOCKE

Fonéma: Fonéma je najmenšia zvuková jednotka jazyka, ktorá môže rozlišovať význam slov. Príklad: „pád“ vs. „rád“ (rôzne fonémy „P“ a „R“ menia význam slova). Hláska: Hláska je konkrétny zvuk, ktorý v reči vyslovujeme. Príklad: „ma-ma“ obsahuje hlásky [m], [a]. Samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky Delia sa na tvrdé (h, ch, k, g, d, t, n, l), mäkké (ď, ť, ň, ľ, c, č, dz, dž, j, š, ž) a obojaké (b, p, m, v, f, r, s, z). Samohlásky: krátke a dlhé Znelé a neznelé spoluhlásky Slabika a jej rozdeľovanie Slabika je časť slova obsahujúca samohlásku.     Príklad: „mas-ka“ (2 slabiky), „pes“ (1 slabika). Rytmické krátenie V slovenčine sa dlhá samohláska skráti, ak nasleduje po slabike, v ktorej je dlhá hláska alebo dvojhláska. Ortoepia Náuka o správnej výslovnosti.               Príklad: výslovnosť slova „deti“ – správne [ďeťi], nesprávne [deti – tvrdo]. Spodobovanie (znelostná asimilácia) Zmena znelosti spoluhlások pod vplyvom okolitých hlások. Znelosť alebo neznelosť spoluhlásky sa vo výslovnosti mení podľa susednej spoluhlásky. Ak sa neznelá spoluhláska nachádza pred znelou, vyslovuje sa ako znelá a naopak. Spodobovanie prebieha na konci slov aj vnútri slovných spojení. Spodobovanie ovplyvňuje výslovnosť, ale nie pravopis. Intonácia Intonácia je melódia reči, ktorá vyjadruje emócie, typ vety a jej význam. Mení sa podľa toho, či ide o oznamovaciu, opytovaciu alebo zvolaciu vetu. Časová modulácia reči Časová modulácia reči zahŕňa prvky, ktoré ovplyvňujú tempo a plynulosť hovoreného prejavu. Tónová modulácia hlasu Prejavuje sa v melódii vety, ovplyvňuje emócie a význam. Melódia ovplyvňuje spôsob, akým vetu vnímame – neutrálne, s dôrazom alebo ako otázku. Rytmus Rytmus je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík, ktoré dodáva reči alebo textu dynamiku a plynulosť. V slovenčine sa rytmus riadi zákonitosťami prízvuku a dĺžky slabík. V slovenčine sa prízvuk riadi týmito základnými pravidlami: Prízvuk je pevný a dynamický – v slovenčine sa prízvuk vždy kladie na prvú slabiku slova a vyslovuje sa so zosilnením hlasu – mama (MA-ma), kniha (KNI-ha). Vedľajší prízvuk v dlhších slovách – v slovách s viacerými slabikami sa okrem hlavného prízvuku na prvej slabike môže vyskytovať aj vedľajší prízvuk na každej nepárnej slabike (od prvej) – JED-no-DU-chý). Prízvuk sa zachováva v predložkových spojeniach – predložky sa spájajú s nasledujúcim slovom do jedného rytmického celku, pričom prízvuk zostáva na prvej slabike celku – do mesta (DO-mes-ta), na stole (NA-sto-le). Využitie rytmu v básnickej prozódii Poézia sa na rozdiel od bežnej reči usiluje dosiahnuť pravidelný rytmus opakovaním určitých zvukových vzorcov. Najčastejšie sa využíva v metrických systémoch, ktoré určujú pravidelné striedanie slabík. Tie sa organizujú do tzv. stôp: Interpunkčné znamienka